Dréan/Bratislava 7. novembra (TASR) - Jeho meno sa skloňuje v rovnakej váhe v oblasti literatúry i filozofie. Vo svojich prózach Cudzinec či Pád, v dráme Nedorozumenie, alebo v esejistickom diele Mýtus o Sizyfovi, sa pokúšal pochopiť absurdnosť ľudskej existencie.

Od narodenia francúzskeho spisovateľa, dramatika a filozofa Alberta Camusa, predstaviteľa existencializmu a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, uplynie v utorok 7. novembra 110 rokov.

Albert Camus sa narodil 7. novembra 1913 v alžírskom meste Mondovi, v dnešnom Dréane. Jeho matka bola Španielka a otec Francúz z Alsaska, ktorý však výrazne neovplyvnil život budúceho spisovateľa, lebo zahynul už počas prvej svetovej vojny. Napriek skromným pomerom, finančným ťažkostiam, ku ktorým sa pridružili aj zdravotné problémy, Albert Camus absolvoval štúdium filozofie a literatúry na univerzite v Alžírsku, ktoré vtedy patrilo Francúzsku.

V mladosti hrával aj futbal, bol brankárom, ktorý sa pre neho stal symbolom jednotlivca, ktorý sa od ostatných odlišuje. Brankár nemá totiž ani rovnaký dres ako jeho spoluhráči. Neskôr ako spisovateľ o futbale skonštatoval, že mu vďačí za všetko, čo sa dozvedel o morálke.

Proletársky pôvod, nepriaznivé hmotné podmienky, ale aj vtedajšie sociálno-hospodárske pomery priviedli Camusa spočiatku do blízkosti ľavicových, socialistických či komunistických postojov, ale ako spisovateľ či mysliteľ sa priklonil neskôr k humanizmu. V strede jeho záujmu ostal jednotlivec ocitajúci sa v úzkosti a bolesti.

V roku 1938 začal pracovať ako novinár, pričom pôsobil aj ako šéfredaktor denníka Republikánske Alžírsko, ktorý však vláda zakázala a Camus musel krajinu opustiť. V roku 1940 sa usadil v Paríži, kde pracoval ako lektor vo vydavateľstve Gallimard, ale viedol aj odbojársky časopis Combat.

Po knižke esejí Rub a líce (1937) a divadelnej hre Caligula (1938), mu v roku 1942 vyšla novela Cudzinec, v ktorej prostredníctvom hlavného hrdinu Meursaulta rozvinul otázku absurdna ako základného protirečenia ľudského života. Novelu do rovnomennej filmovej podoby previedol režisér Luchino Visconti a Meursaulta stvárnil Marcello Mastroianni.

Téme absurdnosti ľudskej existencie sa dôsledne venoval aj v esejistickom diele Mýtus o Sizyfovi (1943). V podobnom duchu sa odohráva aj jeho divadelná hra Nedorozumenie z roku 1944. Diela Cudzinec, Mýtus o Sizyfovi, Nedorozumenie a Caligula sú súčasťou tetralógie, ktorú Camus pomenoval ako Cyklus absurdity.

V roku 1947 vyšiel Camusovi ďalší dnes už známy román Mor, ktorý je akýmsi podobenstvom o boji človeka so zlom, alebo paralelou o zápase s nacistickým režimom.

Rozchod s ideológiou komunizmu ako kolektívnej revolúcie potvrdil knihou esejí Vzbúrený človek (1951), v ktorej vyzdvihol úlohu jednotlivca revoltujúceho proti moci, pretože revolúcia je sprevádzaná cynizmom a krutosťou. Podľa neho sú fašizmus a komunizmus systémy, v ktorých môžeme nájsť rovnaký politický cynizmus.

Tieto postoje viedli k jeho intelektuálnemu rozchodu s filozofom a spisovateľom Jeanom-Paulom Sartrom, ktorý aj napriek tomu vyzdvihol Camusov román Pád z roku 1956. Ten mal byť pôvodne súčasťou poviedkovej knihy Exil a kráľovstvo, ktorá ale napokon vyšla až o rok neskôr.

V roku 1957 ocenili Alberta Camusa Nobelovou cenou za literatúru. Mal 44 rokov a dovtedy iba britský spisovateľ Rudyard Kipling dostal toto prestížne ocenenie v mladšom veku - ako 42-ročný.

Albert Camus zomrel 4. januára 1960 na následky autonehody vo francúzskom Villeblevine. Spolu s ním zahynul aj vydavateľ a jeho priateľ Michel Gallimard. Úmrtie spisovateľa neskôr sprevádzali dohady, že jeho haváriu mohla zinscenovať sovietska KGB. Dôvodom mala byť Camusova tvrdá kritika sovietskej invázie do Maďarska v roku 1956.

Camus v každom prípade zomrel v čase, keď sám o sebe tvrdil, že je na začiatku tvorivej cesty. V jeho vreckách sa našiel spiatočný, nepoužitý vlakový lístok do Paríža, a v aktovke nedopísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý vyšiel až po jeho smrti (1994) zásluhou autorovej dcéry Catherine.