Borgonovo/Bratislava 10. októbra (TASR) – Francúzsky fotograf Henri Cartier-Bresson zachytil objektívom svojho fotoaparátu v roku 1961 osamelo kráčajúceho muža po dažďom zmáčanej parížskej ulici. Kráčajúci a do plášťa sa chúliaci človek na svetoznámej fotografii, nebol nik iný ako švajčiarsky sochár, maliar a grafik Alberto Giacometti, od narodenia ktorého v nedeľu 10. októbra uplynie 120 rokov.

Z fotografie sa však dá len veľmi ťažko usúdiť, že Giacometti už vytvoril jednu zo svojich najznámejších sôch Kráčajúceho muža (L'Homme Qui Marche), ktorá sa vo februári v roku 2010 na aukcii v Londýne predala za rekordných 65 miliónov libier.

Alberto Giacometti sa narodil 10. októbra 1901 vo švajčiarskom Borgonove blízko talianskych hraníc. K výtvarnému umeniu nemal ďaleko. Jeho otec bol totiž známy postimpresionistický maliar. Budúci slávny sochár mal štyroch súrodencov, z ktorých najbližšie mal k bratovi Diegovi. Svoj talent prejavil už ako osemročný, kedy vytváral portréty členov svojej rodiny či krajinky zobrazujúce okolie rodného kraja. Neskôr pod vplyvom otca zrealizoval aj prvú sochu, ktorá zobrazovala práve brata Diega.

Po štúdiách umenia v Ženeve odišiel v roku 1922 do Paríža, kde študoval na École de la Grande Chaumiere. Vo vtedajšom centre moderného umenia sa zoznámil s avantgardnými umeleckými prúdmi surrealizmom a kubizmom. V roku 1929 sa stal členom surrealistickej skupiny a tvoril sochy a objekty v duchu tohto umeleckého prúdu. Aby sa uživil, realizoval aj dekoračné predmety pre dizajnérsky obchod Jeana-Michela Franka. Bol to však veľký prehrešok voči pravidlám surrealistického chápania tvorby, a preto ho zo skupiny v roku 1934 vylúčili.

V tomto období však Giacometti zažíval celkovo tvorivú krízu. Hľadal totiž spôsob ako cez sochu vyjadriť svoje pocity. Pri tomto niekoľkoročnom únavnom hľadaní originálnej formy ho výrazne ovplyvnilo aj stretnutie s francúzskym existencialistickým filozofom Jeanom Paulom Sartrom.

Giacometti napokon začal modelovať sochy, ktoré sa vyznačovali dlhými pretiahnutými líniami a výraznou krehkosťou. Jeho takmer nehmatateľné sochy - postavy opustene kráčajúce na svojich dlhých nohách výstižne zobrazovali existenciálne obavy moderného človeka. Boli a ešte stále sú symbolom ľudskej osamelosti. Zobrazujú ľudskú postavu strácajúcu sa v priestore.

Alberto Giacometti, sochár zachytávajúci existenciálnu úzkosť a ľudskú osamelosť, zomrel 11. januára 1966 vo švajčiarskom meste Chur. Pochovaný je v rodnom Borgonove na cintoríne vedľa rodičov.