Los Angeles/Bratislava 29. apríla (TASR) - Britský filmový režisér Alfred Hitchcock je vďaka svojim filmom ako napríklad Psycho a Vtáci považovaný za majstra psychotrileru. Od jeho úmrtia uplynie v stredu 29. apríla 35 rokov.

Sir Alfred Joseph Hitchcock (britská kráľovná mu tento titul udelila v roku 1980) vytvoril celý rad aj po desaťročiach vysoko hodnotených filmov. Aj keď sa napriek celkove 50 nomináciám pre svoje filmy, vrátane jeho šiestich nominácií za réžiu, respektíve produkciu nikdy nedočkal Oscara, je považovaný za jedného z najlepších režisérov všetkých čias. V roku 1967 udelila Americká filmová akadémia Hitchcockovi Pamätnú cenu Irvinga G. Thalberga, ktorou nepravidelne oceňuje osobitne kreatívnych producentov, diela ktorých vykazujú trvalo vysoké kvality.

Narodil sa 13. augusta 1899 v londýnskom Leytonstone vo Veľkej Británii. Karikatúry, ktoré ako bankový úradník kreslil zo záľuby, uverejňovali viaceré časopisy a tento koníček ho priviedol už v roku 1920 k filmu, vtedy ešte nemému, kde kreslil titulky. Od roku 1922 písal scenáre, pôsobil ako výtvarník a bol asistentom réžie. V roku 1925 dostal príležitosť režírovať prvý film The Pleasure Garden (Bludisko lásky), nakrútený v koprodukcii s Nemeckom.

Za prvý Hitchcockov debut v žánri trileru považujú jeho tiež ešte nemý film The Lodger (Príšerný hosť) z roku 1927 o povestnom londýnskom vrahovi z konca minulého storočia. Od roku 1939 pracoval väčšinou v USA, kde aj 29. apríla 1980 v Los Angeles vo veku 80 rokov zomrel.

Málokto nepozná krátke mysteriózne poviedky tohto slávneho autora na rôzne témy. Prevažuje v nich tajomná atmosféra z neznámeho, strach a miestami pousmiatie sa nad skvelým vypointovaním príbehu. Televízny seriál Príbehy Alfreda Hitchcocka je jeden z najväčších seriálov s touto tematikou na svete čo do počtu epizód.

Najslávnejšími sa stali jeho filmy Rebecca (1940), Shadow of a Doubt (Ani tieň podozrenia, 1943), Rear Window (Okno do dvora, 1954), Man Who Knew Too Much (Muž, ktorý vedel priveľa, 1956), Vertigo (1958), North by Northwest (Na sever severozápadnou linkou, 1959), Psycho (1960), The Birds (Vtáci, 1963) či Marnie (1964). Potom ešte natočil drámu zo špionážneho prostredia Torn Curtain (1966) a film Topaz (1969).

V roku 1972 sa Hitchcock vrátil nakrátko do Londýna, kde nakrútil zaujímavú snímku Frenzy (Šialenstvo). Posledným jeho filmom bola komédia s trilerovou zápletkou Family Plot (Rodinné sprisahanie, 1976). Vo väčšine jeho filmov ho možno zazrieť v niekoľkosekundovej kameo úlohe.

Po druhej svetovej vojne Hitchcocka angažovali v projekte, ktorého výsledkom mal byť film o oslobodení nacistických koncentračných táborov. Hitchcock si pred začiatkom práce prezrel dostupný filmový materiál od britskej a sovietskej armády natočený prevažne v koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Zábery ho tak šokovali, že bol opäť schopný pokračovať v práci až po týždni. Príprava filmu trvala dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo a snímka sa pre zmenenú politickú situáciu napokon nedostala do kín ani na televízne obrazovky. Neúplný film diváci videli až v roku 1984 a jeho úplná verzia by mala byť uvedená v roku 2015.

Životopisná dráma s názvom Hitchcock o tvorcovi napätia na filmovom plátne pochádza z roku 2012. Film odhaľuje nielen históriu nakrúcania jednej z najslávnejších snímok všetkých čias, ale tiež podmanivý milostný príbeh slávneho režiséra a jeho ženy Almy. Úspešná scenáristka mu bola po celý život inšpiráciou aj oporou, nikdy nevystúpila z jeho tieňa, milovala ho a podporovala za každých okolností. Keď počas nakrúcania Psycha Alfred Hitchcock náhle ochorel, Alma namiesto neho zasadla do režisérskeho kresla a zastúpila svojho muža v kritickom okamihu, keď sa rozhodovalo o zastavení či pokračovaní natáčania a podpísala sa tak pod vznik dnes už legendárnej snímky.