Odevy sa v domácnostiach do vynálezu šijacieho stroja šili ručne a niektoré zachované kúsky sú skutočnými umeleckými dielami.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) – Allen Wilson z amerického Connecticutu dostal pred 160 rokmi 19. decembra 1854 patent na zdokonalený šijací stroj. Vyriešil ním posun látky pri šití. Prevratný mechanizmus – podávač sa používa doteraz.
Odevy sa v domácnostiach do vynálezu šijacieho stroja šili ručne a niektoré zachované kúsky sú skutočnými umeleckými dielami. Bola to však zdĺhavá práca a to asi podnietilo šikovných a technicky zdatných ľudí, aby niečo vymysleli.
Prvé patenty na šijacie stroje pochádzajú z Anglicka z roku 1755, v Rakúsku sa datujú do roku 1819 a v USA boli prvé patenty na tieto stroje udelené v roku 1826. Vo Francúzsku ich patentovali v roku 1830. Tieto stroje boli však určené do manufaktúr.
Za priekopníkov v oblasti šijacích strojov pre domácnosti sa pokladajú Američania Elias Howe a Isaac Singer. Spolu s ostatnými sa zaslúžili o rôzne dôležité náležitosti šijacieho stroja ako sú člnky, cievky, pätky, ihly s uškom v spodnej ostrej časti, konštrukcia rôznych stehov, ručný ale aj nožný pohon, prítlačné zariadenia a pod.
Bol to ale Allen Wilson, ktorý dostal epochálny nápad ako zabezpečiť posun látky pri šití. Vymyslel zariadenie skryté v útrobách stroja pod stehovou doskou, ktoré pracovalo v niekoľkých krokoch: kovové zúbky tkaninu nadvihli, posunuli, skryli sa, vrátili sa späť a vynoriac sa opäť látku posunuli. Patent z 19. decembra 1854 čiastočne modifikovaný sa používa dodnes pri šití, len pri niektorých operáciách, ako napríklad vyšívanie alebo plátanie, sa tajomné zúbky podávača musia skryť.
Medzi jednotlivými konštruktérmi existoval otvorený boj – súdili sa vzájomne o patenty, až kým v roku 1856 vytvorením spolku Sewing Machine Combination (zo štyroch spoločností - Singer, Howe, Wheeler a Wilson, Grover a Baker) nedospeli k spoločnej politike – podelili sa o zisky z patentov, keď za každú udelenú licenciu inkasovali 15 dolárov za každý šijací stroj. To trvalo až do exspirácie posledného patentu v roku 1877.
Wilson pri svojich strojoch používal aj iný zlepšovák – priehľadné sklenené pätky. Je jasné, že krehké súčiastky vtedy nenašli uplatnenie. V súčasnosti sa dajú obstarať aj priehľadné pätky z umelej hmoty, na kovové však krajčíri a krajčírky nedajú dopustiť.
Odevy sa v domácnostiach do vynálezu šijacieho stroja šili ručne a niektoré zachované kúsky sú skutočnými umeleckými dielami. Bola to však zdĺhavá práca a to asi podnietilo šikovných a technicky zdatných ľudí, aby niečo vymysleli.
Prvé patenty na šijacie stroje pochádzajú z Anglicka z roku 1755, v Rakúsku sa datujú do roku 1819 a v USA boli prvé patenty na tieto stroje udelené v roku 1826. Vo Francúzsku ich patentovali v roku 1830. Tieto stroje boli však určené do manufaktúr.
Za priekopníkov v oblasti šijacích strojov pre domácnosti sa pokladajú Američania Elias Howe a Isaac Singer. Spolu s ostatnými sa zaslúžili o rôzne dôležité náležitosti šijacieho stroja ako sú člnky, cievky, pätky, ihly s uškom v spodnej ostrej časti, konštrukcia rôznych stehov, ručný ale aj nožný pohon, prítlačné zariadenia a pod.
Bol to ale Allen Wilson, ktorý dostal epochálny nápad ako zabezpečiť posun látky pri šití. Vymyslel zariadenie skryté v útrobách stroja pod stehovou doskou, ktoré pracovalo v niekoľkých krokoch: kovové zúbky tkaninu nadvihli, posunuli, skryli sa, vrátili sa späť a vynoriac sa opäť látku posunuli. Patent z 19. decembra 1854 čiastočne modifikovaný sa používa dodnes pri šití, len pri niektorých operáciách, ako napríklad vyšívanie alebo plátanie, sa tajomné zúbky podávača musia skryť.
Medzi jednotlivými konštruktérmi existoval otvorený boj – súdili sa vzájomne o patenty, až kým v roku 1856 vytvorením spolku Sewing Machine Combination (zo štyroch spoločností - Singer, Howe, Wheeler a Wilson, Grover a Baker) nedospeli k spoločnej politike – podelili sa o zisky z patentov, keď za každú udelenú licenciu inkasovali 15 dolárov za každý šijací stroj. To trvalo až do exspirácie posledného patentu v roku 1877.
Wilson pri svojich strojoch používal aj iný zlepšovák – priehľadné sklenené pätky. Je jasné, že krehké súčiastky vtedy nenašli uplatnenie. V súčasnosti sa dajú obstarať aj priehľadné pätky z umelej hmoty, na kovové však krajčíri a krajčírky nedajú dopustiť.