Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Milanovi Pupalovi už roky nedalo spávať pomenovanie obce, ktoré vzniklo na základe historických prameňov.
Autor TASR
Utekáč 26. marca (TASR) - Možno stratené staroslovanské hradisko nad obcou Utekáč v okrese Poltár objavil amatérsky archeológ Milan Pupala. Múry hradiska, ktoré sú na Halmanovom kopci dodnes viditeľné, dokonca so žiakmi tamojšej základnej školy zameral a zakreslil.
Pupalovi už roky nedalo spávať pomenovanie obce, ktoré vzniklo na základe historických prameňov. Podľa nich dolinou popri riečke Rimavici, kde sa dnes nachádza Utekáč, utekal v roku 1241 po porážke od Tatárov uhorský kráľ Belo IV. Kráľ sa údajne skryl na hradisku, no mongolské vojská ho objavili, hradisko spustošili, ale kráľovi sa s družinou najvernejších podarilo utiecť.
Pupalu už v minulosti zaujal Halmanov vrch, ktorý podľa dobových povojnových fotografií ešte pred zalesnením, mal evidentne jednu stranu umelo navŕšenú do valu. Navyše, letecké snímky územia ukazovali pozostatky stavieb veľkých rozmerov. Keďže sa okrem iného zaoberá aj vyhľadávaním vody pomocou virgule, pokúsil sa spolu so žiakmi historického krúžku, ktorý sám vedie, určiť nerovnosti v teréne. "Virguľa vyhľadá nielen vodu, ale vychyľuje sa aj pri zmenách v území, ktoré svojou energiou vytvoril človek," priblížil TASR prácu v teréne archeológ - amatér.
Takto kolíkmi vyznačil a tiež zakreslil vonkajšie hradby s obvodom takmer jeden kilometer. Určil aj vchod do hradiska a múry vnútorného opevnenia, ktoré sú na niektorých miestach ešte aj dnes viditeľné. Virguľa tiež poukázala, že v hĺbke asi 1,5 metra sa nachádza kamenné nádvorie. Celé takto zamerané hradisko malo rozlohu až 4,5 hektára.
Pupala už svoj nález oznámil aj na pamiatkový úrad. Získal aj súhlas majiteľov pozemku na možný archeologický výskum. "Pamiatkari mi po krátkej obhliadke poslali list, podľa ktorého síce nemôžu potvrdiť, že v lokalite bolo staroslovanské hradisko, našli však stopy po nejakých antropogénnych útvaroch," uviedol objaviteľ. V liste tiež nevylúčili možnosť archeologickej sondáže. Tú by však musel niekto zaplatiť. To všetko sa odohralo ešte vlani v lete, Pupalovi sa však odvtedy nikto neozval.
Pupala si myslí, že profesionálni archeológovia amatérom príliš neveria. "Na druhej strane až okolo 80 percent objavov bolo na základe podnetu objaviteľov - amatérov," pripomína. Listom už oslovil aj nášho popredného historika Pavla Dvořáka, ktorý sa chce s touto lokalitou oboznámiť.
Pupalovi už roky nedalo spávať pomenovanie obce, ktoré vzniklo na základe historických prameňov. Podľa nich dolinou popri riečke Rimavici, kde sa dnes nachádza Utekáč, utekal v roku 1241 po porážke od Tatárov uhorský kráľ Belo IV. Kráľ sa údajne skryl na hradisku, no mongolské vojská ho objavili, hradisko spustošili, ale kráľovi sa s družinou najvernejších podarilo utiecť.
Pupalu už v minulosti zaujal Halmanov vrch, ktorý podľa dobových povojnových fotografií ešte pred zalesnením, mal evidentne jednu stranu umelo navŕšenú do valu. Navyše, letecké snímky územia ukazovali pozostatky stavieb veľkých rozmerov. Keďže sa okrem iného zaoberá aj vyhľadávaním vody pomocou virgule, pokúsil sa spolu so žiakmi historického krúžku, ktorý sám vedie, určiť nerovnosti v teréne. "Virguľa vyhľadá nielen vodu, ale vychyľuje sa aj pri zmenách v území, ktoré svojou energiou vytvoril človek," priblížil TASR prácu v teréne archeológ - amatér.
Takto kolíkmi vyznačil a tiež zakreslil vonkajšie hradby s obvodom takmer jeden kilometer. Určil aj vchod do hradiska a múry vnútorného opevnenia, ktoré sú na niektorých miestach ešte aj dnes viditeľné. Virguľa tiež poukázala, že v hĺbke asi 1,5 metra sa nachádza kamenné nádvorie. Celé takto zamerané hradisko malo rozlohu až 4,5 hektára.
Pupala už svoj nález oznámil aj na pamiatkový úrad. Získal aj súhlas majiteľov pozemku na možný archeologický výskum. "Pamiatkari mi po krátkej obhliadke poslali list, podľa ktorého síce nemôžu potvrdiť, že v lokalite bolo staroslovanské hradisko, našli však stopy po nejakých antropogénnych útvaroch," uviedol objaviteľ. V liste tiež nevylúčili možnosť archeologickej sondáže. Tú by však musel niekto zaplatiť. To všetko sa odohralo ešte vlani v lete, Pupalovi sa však odvtedy nikto neozval.
Pupala si myslí, že profesionálni archeológovia amatérom príliš neveria. "Na druhej strane až okolo 80 percent objavov bolo na základe podnetu objaviteľov - amatérov," pripomína. Listom už oslovil aj nášho popredného historika Pavla Dvořáka, ktorý sa chce s touto lokalitou oboznámiť.
