Londýn/Bratislava 31. mája (TASR) - Marginalizované skupiny vrátane osôb z komunity LGBTI+, ľudí bez domova či osôb pracujúcich v sexbiznise boli neprimerane zasiahnuté opatreniami zavedenými v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Obmedzenia vystavili ľudí zo zraniteľných skupín ďalšej diskriminácii a porušovaniu ľudských práv, upozornila v utorok vo svojej správe medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI). TASR o tom informovala Natália Šmídová z AI Slovensko.

Na základe výsledkov on-line prieskumu, do ktorého sa zapojilo 54 organizácii v 28 krajinách sveta, dokumentuje výskumná správa AI dôsledky príliš represívneho prístupu pri presadzovaní nariadení spojených s pandémiou.

Viac ako dve tretiny respondentov (69 percent) uviedli, že reakcie štátov na pandémiu ešte zhoršili situáciu ľudí, s ktorými spolupracujú a ktorých kriminalizovali a marginalizovali už zákony a nariadenia existujúce pred pandémiou. Z nich 90 percent uviedlo, že niektoré komunity boli neúmerne zasiahnuté pri presadzovaní protipandemických opatrení. Okrem iných represívnych opatrení organizácie informovali o častom pokutovaní, zatýkaní či vydávaní policajných príkazov, aby sa ľudia z týchto komunít nezdržiavali na verejných priestranstvách.

Na Slovensku bolo podľa AI zdokumentovaných viacero prípadov, v ktorých boli ľudia bez domova upozornení na to, že "nedodržiavajú protipandemické opatrenia". Podľa Amnesty boli zaznamenané dokonca prípady "cynického a absurdného ukladania pokút ľuďom bez domova za porušovanie zákazu vychádzania".

"Aj keď sa protipandemické opatrenia v jednotlivých krajinách odlišovali, prístupy vlád k riešeniu pandémie zlyhávali v podobných bodoch. Prílišný dôraz na sankčné opatrenia za nedodržiavanie zavedených nariadení namiesto podporných opatrení, ktoré by ľuďom umožnili nariadenia dodržiavať, disproporčne zasiahol práve tých, ktorí už čelili systematickej diskriminácii," povedal riaditeľ pre výskum Amnesty International Rajat Khosla.

Prevažná väčšina opýtaných (71 percent) uviedla, že ľudia z komunít vrátane osôb pracujúcich v sexbiznise, osôb užívajúcich drogy, komunity LGBTI+ a osôb, ktoré vyhľadali interrupčnú starostlivosť, boli potrestaní za porušenie obmedzení.

Protipandemické opatrenia podľa AI negatívne ovplyvnili aj poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti. Viaceré štáty vrátane Slovenska, Poľska či USA pokračovali vo vytváraní zbytočných prekážok v prístupe k interrupčnej starostlivosti.

"Z medializovaných informácií, ako aj z informácii od odborných mimovládnych organizácií vyplýva, že na Slovensku lekári a lekárky v niektorých zdravotníckych zariadeniach odmietali počas trvania reštriktívnych opatrení v rámci pandémie vykonávať umelé prerušenie tehotenstva," uvádza sa v tlačovej správe slovenskej pobočky AI.

Amnesty takisto zdokumentovala niekoľko prípadov, v ktorých boli neformálne osady a utečenecké tábory pod prísnym dohľadom a príslušníci orgánov presadzovania práva v nich použili proti obyvateľom a obyvateľkám nezákonnú silu.

AI upozornila aj na fakt, že v niektorých krajinách úrady zaviedli diskriminačné cielené povinné karantény na celé oblasti, kde žijú špecifické marginalizované komunity. Na Slovensku, v Bulharsku, na Cypre, vo Francúzsku, v Grécku, Maďarsku a Srbsku to napríklad zahŕňalo neformálne rómske sídla, dediny a určité mestské štvrte, ako aj utečenecké tábory, a to aj napriek nedostatku dôkazov o tom, že by boli tieto komunity ohrozovali verejné zdravie, uvádza Amnesty.

Podľa Khoslu sa vlády nemali spoliehať na represívne opatrenia, ktorými prenášali celú zodpovednosť a vinu na plecia jednotlivcom. "Namiesto toho sa mali zamerať na ochranu ľudských práv všetkých ľudí a zabezpečiť aj pre marginalizované komunity prístup k všeobecnej zdravotnej starostlivosti a základným podporným službám", dodal.