Počas letu z Británie do Austrálie musela lietať v otvorenom kokpite nepretržite najmenej osem hodín, a navyše musela sa držať svojej trasy, pretože palivo na ňu čakalo na každej vytýčenej zastávke.
Autor TASR
Hull/Bratislava 1. júla (TASR) - Bola to mladá ambiciózna žena, ktorá sa rozhodla, že sólo preletom z Veľkej Británie do Austrálie presvedčí širokú verejnosť, že ženy môžu byť rovnako úspešné ako muži v oblasti, ktorá bola do tých čias dominanciou mužov. Považuje sa za jednu z najvplyvnejších a najinšpiratívnejších žien dvadsiateho storočia.
V sobotu 1. júla uplynie 120 rokov od narodenia britskej letkyne Amy Johnsonovej, ktorá svoj legendárny prelet úspešne absolvovala v roku 1930. "Britské dievča", ako ju tiež nazývali, prirovnávali k legendárnemu americkému pilotovi Charlesovi Lindberghovi.
Amy Johnsonová sa narodila 1. júla 1903 v anglickom Hulle, kde prežila detstvo aj roky ranej mladosti. Rodný Hull opustila ako 20-ročná, keď začala bakalárske štúdium na Sheffieldskej univerzite. Po ukončení štúdia nastúpila ako sekretárka do kancelárie londýnskeho advokáta.
"Tu sa začala zaujímať aj o lietanie. Najskôr získala licenciu C pre pozemný technický personál. S finančnou pomocou svojho otca, ktorý bol obchodník s rybami, pokračovala ďalej za svojim snom stať sa pilotkou. V roku 1929 sa jej vysnívaný cieľ podarilo naplniť, keď jej udelili pilotný preukaz. Letectvo ju celkom ovládlo. Mladá ambiciózna žena sa rozhodla, že sólo preletom z Veľkej Británie do Austrálie presvedčí širokú verejnosť, že ženy môžu byť rovnako úspešné ako muži v oblasti, v ktorej do tej doby dominovali muži," objasnil pre TASR odborník na letectvo a vojenský historik Peter Šumichrast.
Amy Johnsonová vzlietla z londýnskeho letiska Croydon 5. mája 1930 na lietadle de Havilland 60G Gipsy Moth. Na rozdiel od dnešných pilotov nemala rádiové spojenie so zemou a ani spoľahlivé informácie o počasí.
Pri odvážnom lete cez pol planéty sa rozhodla pre najkratšiu a najpriamejšiu cestu, ktorú si načrtla jednoduchým priložením pravítka na mapu. Viedla aj cez niektoré najnehostinnejšie miesta na svete a cez málo zmapované územia. Pred letom do Austrálie absolvovala najdlhší samostatný let len z Londýna do Hullu.
Počas letu z Británie do Austrálie musela lietať v otvorenom kokpite nepretržite najmenej osem hodín, a navyše musela sa držať svojej trasy, pretože palivo na ňu čakalo na každej vytýčenej zastávke. Napriek vynútenému pristátiu počas piesočnej búrky v irackej púšti sa dostala do Indie za rekordných šesť dní. Svetová tlač jej začala venovať pozornosť - stalo sa z nej "Britské dievča Lindbergh" či "Úžasná slečna Johnsonová".
"V Indii prekvapila britskú vojenskú posádku neočakávaným pristátím na cvičisku. Keď doletela nad Barmu, čelila monzúnu. Pri pristátí pred Rangúnom jej nepriaznivé počasie poškodilo krídlo a vrtuľu lietadla. Miestny mechanik však tieto poškodenia opravil a Amy mohla pokračovať vo svojom lete. Do svojho cieľa úspešne dorazila 24. mája 1930, kde ju vítali široké davy jej nových obdivovateľov," priblížil pre TASR Šumichrast.
Stala sa z nej celebrita a miláčik verejnosti. Ženy žiadali svojich kaderníkov o účes, aký má Amy Johnsonová, napísali o nej minimálne desať piesní, z ktorých najznámejšia je Amy, Wonderful Amy v podaní Jacka Hyltona.
V roku 1932 sa vydala za škótskeho pilota Jima Mollisona a stali sa známymi ako "lietajúce zlatíčka". V tom istom roku vytvorila neskôr sólový rekord z Londýna do Kapského Mesta.
V roku 1933 podnikla spolu s manželom cestu cez Atlantik - cestu, ktorá bola ešte nebezpečnejšia, pretože museli prevážať veľké množstvo paliva. Hoci v Connecticute havarovali, vytvorili ďalší svetový rekord. Nasledujúci rok letel pár revolučnou novinkou de Havilland DH.88 Comet z Veľkej Británie do Austrálie. Hoci do Indie dosiahli rekordný čas, kvôli problémom s motorom museli let ukončiť. Posledný veľký let uskutočnila v máji 1936, kedy si pripísala ďalší rekord za prelet z Anglicka do Južnej Afriky.
Amy Johnsonová využila popularitu a svoju pozornosť zamerala na podnikanie, žurnalistiku i módu. Jej pokojný život, tak ako život miliónov ďalších ľudí, negatívne poznačila druhá svetová vojna.
"Ako skúsená pilotka neostala stáť bokom. Prihlásila sa do Air Transport Auxiliary, organizácie zriadenej na prevoz lietadiel po celej krajine pre Royal Air Force (RAF). Lietanie sa ale stalo pre ňu napokon osudným. V nedeľu 5. januára 1941 odštartovala z letiska v Blackpooles, ktoré mala dopraviť RAF Kidlington neďaleko Oxfordu. Do cieľa však nikdy nedoletela. Pravdepodobne zahynula v mori. Tajomstvo obklopujúce jej posledné hodiny pridalo na mystike spojenej s jej životom. Napriek tomu, že presné detaily jej smrti sa už nikdy verejnosť nedozvie, jej statočnosť a odhodlanie naďalej inšpirujú," zdôraznil pre TASR Peter Šumichrast.
Letecká priekopníčka Amy Johnsonová získala počas svojho života, a tiež po ňom, viacero ocenení. Ako uznanie za prelet z Veľkej Británie do Austrálie obdržala ocenenie Harmon Trophy, ako aj Rád britského impéria. Ocenili ju aj pilotnou licenciou č. 1 podľa austrálskych leteckých navigačných predpisov z roku 1921.
V sobotu 1. júla uplynie 120 rokov od narodenia britskej letkyne Amy Johnsonovej, ktorá svoj legendárny prelet úspešne absolvovala v roku 1930. "Britské dievča", ako ju tiež nazývali, prirovnávali k legendárnemu americkému pilotovi Charlesovi Lindberghovi.
Amy Johnsonová sa narodila 1. júla 1903 v anglickom Hulle, kde prežila detstvo aj roky ranej mladosti. Rodný Hull opustila ako 20-ročná, keď začala bakalárske štúdium na Sheffieldskej univerzite. Po ukončení štúdia nastúpila ako sekretárka do kancelárie londýnskeho advokáta.
"Tu sa začala zaujímať aj o lietanie. Najskôr získala licenciu C pre pozemný technický personál. S finančnou pomocou svojho otca, ktorý bol obchodník s rybami, pokračovala ďalej za svojim snom stať sa pilotkou. V roku 1929 sa jej vysnívaný cieľ podarilo naplniť, keď jej udelili pilotný preukaz. Letectvo ju celkom ovládlo. Mladá ambiciózna žena sa rozhodla, že sólo preletom z Veľkej Británie do Austrálie presvedčí širokú verejnosť, že ženy môžu byť rovnako úspešné ako muži v oblasti, v ktorej do tej doby dominovali muži," objasnil pre TASR odborník na letectvo a vojenský historik Peter Šumichrast.
Amy Johnsonová vzlietla z londýnskeho letiska Croydon 5. mája 1930 na lietadle de Havilland 60G Gipsy Moth. Na rozdiel od dnešných pilotov nemala rádiové spojenie so zemou a ani spoľahlivé informácie o počasí.
Pri odvážnom lete cez pol planéty sa rozhodla pre najkratšiu a najpriamejšiu cestu, ktorú si načrtla jednoduchým priložením pravítka na mapu. Viedla aj cez niektoré najnehostinnejšie miesta na svete a cez málo zmapované územia. Pred letom do Austrálie absolvovala najdlhší samostatný let len z Londýna do Hullu.
Počas letu z Británie do Austrálie musela lietať v otvorenom kokpite nepretržite najmenej osem hodín, a navyše musela sa držať svojej trasy, pretože palivo na ňu čakalo na každej vytýčenej zastávke. Napriek vynútenému pristátiu počas piesočnej búrky v irackej púšti sa dostala do Indie za rekordných šesť dní. Svetová tlač jej začala venovať pozornosť - stalo sa z nej "Britské dievča Lindbergh" či "Úžasná slečna Johnsonová".
"V Indii prekvapila britskú vojenskú posádku neočakávaným pristátím na cvičisku. Keď doletela nad Barmu, čelila monzúnu. Pri pristátí pred Rangúnom jej nepriaznivé počasie poškodilo krídlo a vrtuľu lietadla. Miestny mechanik však tieto poškodenia opravil a Amy mohla pokračovať vo svojom lete. Do svojho cieľa úspešne dorazila 24. mája 1930, kde ju vítali široké davy jej nových obdivovateľov," priblížil pre TASR Šumichrast.
Stala sa z nej celebrita a miláčik verejnosti. Ženy žiadali svojich kaderníkov o účes, aký má Amy Johnsonová, napísali o nej minimálne desať piesní, z ktorých najznámejšia je Amy, Wonderful Amy v podaní Jacka Hyltona.
V roku 1932 sa vydala za škótskeho pilota Jima Mollisona a stali sa známymi ako "lietajúce zlatíčka". V tom istom roku vytvorila neskôr sólový rekord z Londýna do Kapského Mesta.
V roku 1933 podnikla spolu s manželom cestu cez Atlantik - cestu, ktorá bola ešte nebezpečnejšia, pretože museli prevážať veľké množstvo paliva. Hoci v Connecticute havarovali, vytvorili ďalší svetový rekord. Nasledujúci rok letel pár revolučnou novinkou de Havilland DH.88 Comet z Veľkej Británie do Austrálie. Hoci do Indie dosiahli rekordný čas, kvôli problémom s motorom museli let ukončiť. Posledný veľký let uskutočnila v máji 1936, kedy si pripísala ďalší rekord za prelet z Anglicka do Južnej Afriky.
Amy Johnsonová využila popularitu a svoju pozornosť zamerala na podnikanie, žurnalistiku i módu. Jej pokojný život, tak ako život miliónov ďalších ľudí, negatívne poznačila druhá svetová vojna.
"Ako skúsená pilotka neostala stáť bokom. Prihlásila sa do Air Transport Auxiliary, organizácie zriadenej na prevoz lietadiel po celej krajine pre Royal Air Force (RAF). Lietanie sa ale stalo pre ňu napokon osudným. V nedeľu 5. januára 1941 odštartovala z letiska v Blackpooles, ktoré mala dopraviť RAF Kidlington neďaleko Oxfordu. Do cieľa však nikdy nedoletela. Pravdepodobne zahynula v mori. Tajomstvo obklopujúce jej posledné hodiny pridalo na mystike spojenej s jej životom. Napriek tomu, že presné detaily jej smrti sa už nikdy verejnosť nedozvie, jej statočnosť a odhodlanie naďalej inšpirujú," zdôraznil pre TASR Peter Šumichrast.
Letecká priekopníčka Amy Johnsonová získala počas svojho života, a tiež po ňom, viacero ocenení. Ako uznanie za prelet z Veľkej Británie do Austrálie obdržala ocenenie Harmon Trophy, ako aj Rád britského impéria. Ocenili ju aj pilotnou licenciou č. 1 podľa austrálskych leteckých navigačných predpisov z roku 1921.