Bratislava 13. decembra (Teraz.sk) - V skutočnosti najdôležitejšou udalosťou roka je klimatická konferencia v Paríži. Aj keď ju v médiách prekrývajú aktuálne udalosti, pre budúcnosť sveta, ako ho poznáme, je kľúčová.
Spojené štáty americké sa kvôli úsiliu dosiahnuť konečnú dohodu pridali k Európskej únii a k ďalším štátom na konferencii OSN o klimatických zmenách v Paríži (v zahraničí známa pod skratkou COP 21, Conference of the Parties, v slovenčine Konferencia strán).
Tzv. koalícia vysokej ambície (high ambition coalition) v súčasnosti pozostáva z viac ako sto štátov rozvinutého aj rozvojového sveta.
Rovnako ako USA ponúkli svoju podporu aliancii aj Nórsko, Mexiko a Kolumbia.
V utorok 8. decembra sa EÚ spojila s ďalšími 79 krajinami z Afriky, z územia Karibiku a Pacifickej oblasti, aby sa urýchlilo vytvorenie „ambicióznej, udržateľnej a právne záväznej“ dohody s opätovným prehodnotením každých päť rokov.
V stredu 9. decembra sa Spojené štáty pripojili k zoskupeniu, ktoré síce nebude oficiálne rokovať, ale vyčlenilo spoločnú pozíciu o tom, čo musí dohoda v Paríži obsahovať.
Kanadský premiér Justin Trudeau a francúzsky prezident Francois Hollande prichádzajú na klimatickú konferenciu OSN 29. novembra 2015.Foto: TASR/AP Photo
Spojenci v oblasti klimatických zmien
„Budeme bojovať za niekoľko veľmi základných otázok,“ povedal na konferencii Tony De Brum, minister zahraničných vecí Marshallovych ostrovov (republika ležiaca v Tichom oceáne).
„Jasné potvrdenie cieľa udržať zvyšovanie teploty pod 1.5 °C, jasná cesta pre nízkouhlíkovú budúcnosť, päťročné aktualizácie a silný balík podpory pre rozvojové krajiny, vrátane dodania 100 miliárd dolárov ročne,“ povedal De Brum.
Organizácia spojených národov potvrdila cieľ obmedziť globálne otepľovanie na maximálnu hodnotu 2 °C do konca storočia v porovnaní s hodnotou počas obdobia pred priemyselnou revolúciou. Ale viac ako 100 chudobnejších krajín a nižšie položených, malých ostrovných štátov presadzujú cieľ dosiahnuť maximálnu hodnotu iba 1,5 °C.
Hlavný vyjednávač USA Todd Stern sa pridal k výzve zahrnúť cieľ zvýšenia max. 1,5 stupňa do prípadnej dohody.
Minister zahraničných vecí USA John Kerry povedal pre médiá aj to, že „veda na nás kričala,“ a vyzval k urobeniu kompromisov potrebných pre vytvorenie dohody v Paríži. Oznámil aj zdvojnásobenie financovania založeného na grantoch na sumu 800 mil. dolárov do roku 2020.
Foto: TASR/AP
Na konferencii bol vydaný prvý návrh, ako by budúca dohoda mohla vyzerať. Dokument má 29 strán z pôvodných 43 a znamená výrazný krok vpred v zmysle obsahu a v zmysle obmedzenia možností, ktoré môžu byť prezentované vyjednávačom. Hlavnými spornými bodmi dohody sú cieľ udržania nezvyšovania teploty nad danú hranicu, finančný plán pre opatrenia a demarkácia, vymedzenie hraníc rozvinutých a rozvojových krajín.
Predseda konferencie, minister zahraničných vecí Francúzska, Laurent Fabius uviedol, že v otázkach rozlišovania štátov, financií a dlhodobej ambície pretrvávajú stále výrazné rozdiely. Ako bohatšie, tak aj chudobnejšie štáty mali výhrady k zneniu textu.
„Rozvinuté štáty si neplnia svoje záväzky,“ povedal indický minister Prakash Javadekar.
„Nemôžeme zatiaľ vidieť rovnováhu, ku ktorej tu všetci smerujeme úsilie,“ povedal austrálsky veľvyslanec pre životné prostredie Peter Woolcott.
Financie ako problém uzavretia dohody
Predseda konferencie Laurent Fabius zdôraznil nedostatočný pokrok v oblasti rokovania o finančnej stránke dohody.
Bohaté národy prisľúbili príspevok v hodnote 100 miliárd amerických dolárov každý rok počínajúc rokom 2020 a sú na ceste splnenia cieľa, otázka je ale podľa spravodajcu McGratha oveľa širšia a zložitejšia.
Rozvojové krajiny by potrebovali od roku 2020 viac peňazí a chceli by ich vo forme grantov namiesto pôžičiek. Ďalšou kľúčovou otázkou je aj to, na čo by mali byť peniaze minuté, teda malo by viac z nich ísť na pomoc krajín prispôsobiť sa alebo pomôcť im k energetickým zdrojom, šetrnejším k životnému prostrediu. Ďalšou významnou otázkou je aj sledovanie a meranie vynaložených financií.
Pozorovatelia veria, že získanie balíka peňazí umožní uzatvorenie dohody.
Konferencia OSN o klimatických zmenách v Paríži sa koná v dňoch 30. novembra až 11. decembra 2015. Očakáva sa, že by na ňu malo doraziť celkovo takmer 50 tisíc účastníkov vrátane 25 tisíc oficiálnych delegátov z oblasti vlády, medzinárodných organizácií, agentúr OSN, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti.
Konferencia OSN je 21. zasadnutím tzv. Konferencie strán, ktorá predstavuje hlavný rozhodovací orgán pre revíziu „dohody z Ria“ uzatvorenej na Summite zeme v brazílskom Rio de Janeiro v roku 1992. Súčasťou tejto dohody bolo aj prijatie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy ( skratka v angličtine UNFCCC), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1994 a v súčasnosti je jeho členmi 195 strán. Prvá Konferencia strán kvôli revízii dohody sa uskutočnila v r. 1995 v Berlíne.
