Bratislava 16. novembra (TASR) - Vstup do Európskej únie (EÚ), rast platov, ale aj zlacnenie niektorých tovarov, na kúpu ktorých v súčasnosti ľudia pracujú kratšie. Toto sa podľa analytikov od Nežnej revolúcie zmenilo pre Slovákov, ktorí tiež nemusia čakať v dlhých radoch na potraviny ani byť v poradovníku na byt. Nie je preto prekvapujúce, že režim spred 30 rokov Slováci späť nechcú. Takmer tretina ľudí je totiž presvedčených, že za bývalého režimu nebolo lepšie nič.

Slovensko v prvých rokoch svojej samostatnosti muselo zrealizovať ťažkú úlohu prechodu na trhovú ekonomiku a podľa analytikov Slovenskej sporiteľne v tomto smere uspelo. "Aj keď v prvých rokoch samostatnej republiky bola ekonomika v málo priaznivej situácii, koncom 90. rokov začalo svoju cestu dynamického ekonomického rastu a rozvoja," konštatujú analytici sporiteľne.

Od začiatku 90. rokov sa priemerná nominálna mzda niekoľkonásobne zvýšila. Analytici sporiteľne vyčíslili, že vlani bola deväťkrát vyššia oproti roku 1990. "Tu je však potrebné zdôrazniť devalváciu slovenskej koruny, ako aj veľmi vysokú infláciu, ktorá na Slovensku začiatkom 90. rokov prevládala, a to najmä v roku 1991. Keď porovnáme minuloročnú nominálnu mzdu, napríklad s rokom 1995, bola štvornásobne vyššia," podotkli analytici Slovenskej sporiteľne. Reálna mzda pritom nekopírovala vždy vývoj nominálnej a na začiatku 90. rokov zaznamenala pár medziročných poklesov, neskôr však prišli jej rasty. "Reálna mzda sa nachádza viditeľne vyššie ako po Nežnej revolúcii, oproti roku 1990 bola vlani vyššia o 34 %," vyčíslili analytici sporiteľne.

Foto: TASR/Marko Erd

Zdá sa tak, že priemerne zarábajúci si v súčasnosti môže dovoliť zo svojho zárobku kúpiť viac tovarov a služieb ako pred revolúciou. "Z tohto uhla pohľadu vyplýva, že sa majú ľudia v priemere lepšie ako v roku 1989. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený. Na úroveň priemernej mzdy si totiž mnohí Slováci ani zďaleka nesiahnu a tí, ktorí zarábajú menej, si zo svojho platu môžu aj menej dovoliť kúpiť," upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Potraviny v súčasnosti vychádzajú lacnejšie ako pred revolúciou. Najvýraznejšie rozdiely sú napríklad pri mäse a údeninách. Drahšie sú zase zemiaky, mlieko či čokoláda.

Z hľadiska nezamestnanosti a trhu práce Glasová zase konštatuje, že v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. "V súčasnosti sa nachádza na historicky najnižších úrovniach, čo taktiež zvyšuje životnú úroveň," podotkla analytička.

Podľa analytikov dôležitým míľnikom pre Slovensko za posledných 30 rokov bol vstup do EÚ a Schengenu. "Členstvo v Schengene má pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku kľúčový význam. Uľahčuje nielen cestovanie za prácou v zahraničí či rekreáciou, ale znižuje aj náklady a čas, čím výrazne prispieva k fungovaniu jednotného trhu EÚ," podotkli analytici Slovenskej sporiteľne.

Foto: TASR/Martin Baumann

Súčasný pohľad ľudí na bývalý režim dokresľuje prieskum portálov Platy.sk a Platy.cz, ktorého sa zúčastnilo 4340 slovenských respondentov. Ukázalo sa, že bývalý režim odmietajú Česi razantnejšie ako Slováci. Len 17 % Slovákov by prijalo bývalý režim späť, v Českej republike sa takto vyslovilo len päť percent opýtaných. Tretina respondentov tvrdí, že pred revolúciou v roku 1989 boli na Slovensku nižšie ceny realít a potravín. Ľudia tiež označovali vtedajšie výhodnejšie ceny energií, pohonných látok či zaujímavejšie nefinančné benefity. Naopak, takmer tretina Slovákov odpovedala, že za bývalého režimu nebolo lepšie nič.

Prieskum ukázal, že kým veľká časť Slovákov vníma ceny za socializmu pozitívne, horšie skončil pohľad na vtedajšie zárobky. Iba pätina respondentov si myslí, že by pri pretrvaní starého režimu mala na rovnakej pozícii lepší plat, ako má v súčasnosti.

Z odpovedí respondentov tiež vyplynulo, že zmena systému priniesla náročnejšie časy pre šetriacich ľudí. Takmer 40 % slovenských respondentov tvrdí, že by si pri pretrvaní socializmu dokázali dnes ušetriť viac. Z ľudí, ktorí zarábajú nadpriemerne, si 31 % myslí, že by si za socializmu dokázali ušetriť viac. Pri podpriemerne zarábajúcich respondentoch ide o 45 %. Od revolúcie sa však výrazne smerom k lepšiemu zmenila kvalita a dostupnosť tovarov. "Mnohé z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné. Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútili ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. V súčasnosti si v rade postoja zväčša len pri pokladni a často ani to nie, keďže čoraz populárnejšie je nakupovanie cez internet," podotkla Glasová.

Podľa nej je zaujímavý aj pohľad na nehnuteľnosti a ich cenový vývoj. "Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20.000 až 40.000 korún československých, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur," hovorí Glasová. Na kúpu bytu alebo domu tak musia ľudia pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou a nehnuteľnosti patria medzi tie statky, ktoré najvýraznejšie zdraželi. "Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky. Bez hypotéky, či úveru na bývanie sa však väčšina ľudí pri kúpe nezaobíde," dodala Glasová.