Bratislava 1. novembra (TASR) – Mala len 18 rokov, keď sa jej zjavila Panna Mária. Vystrašená študentka najskôr nevedela, o koho ide, počula len hlas, no neskôr sa jej Mária ukázala a začala ju učiť spásonosnému utrpeniu. Tomu, že bez utrpenia nikto nevstúpi do neba.

Anathalie Mukamanzipaka je jednou z troch vizionárok, ktorým sa Panna Mária osem rokov zjavovala v malom mestečku Kibeho na juhu Rwandy. Zjavenia Anathalie trvali od januára 1982 do decembra 1983. Vyše desať rokov pred genocídou Panna Mária dievčatá upozorňovala aj na to, že v krajine budú tiecť potoky krvi, ak sa ľudia neobrátia k Bohu.

Po zjaveniach sa Kibeho stalo pútnickým miestom a vízie troch dievčat ako jediné v Afrike cirkev oficiálne uznala za pravdivé.

V rozhovore pre TASR v rámci projektu Osobnosti, tváre, myšlienky Anathalie Mukamazimpaka porozprávala i tom, ako Panna Mária vyzerá a že zachytiť jej krásu pozemským umením je nemožné.



-Panna Mária sa koncom roka 1981 prvýkrát zjavila najprv študentke Alphonsine Mumureke. Niektorí ju vtedy považovali za pomätenú, iní ale uverili tomu, čo vravela, vrátane vás. A potom sa to stalo aj vám...-

Nikdy by mi nenapadlo, že tá istá Panna Mária, ktorá sa zjavila Alphonsine, môže prísť aj za mnou. Nepovažovala som samu seba za toho hodnú.

-No 12. januára 1982 ste mali prvé zjavenie. Ako sa to stalo?-

Bolo asi sedem hodín večer, modlili sme sa ruženec v našej bývalej internátnej izbe, z ktorej sa medzitým stala kaplnka. V určitý moment som pocítila veľký strach, ktorý sa tak stupňoval, až som sa začala triasť. Už som nebola v Kibeho, akoby som sa premiestnila na úplne iné, vzdialené miesto. Na rozľahlú zelenú planinu. Nebolo najprv veľmi osvetlené, no potom sa zo tmy začali ku mne približovať akoby ohnivé gule. Pred očami mi vybuchovali, čo bolo veľmi bolestivé.

Keď ohnivé gule pominuli, otvorila som oči a zbadala oslňujúce svetlo. Vychádzal z neho tajomný hlas. Spočiatku som vôbec nevedela, kto to je, ani som si nemyslela, že je to Panna Mária, ale vedela som, že je to niečo sväté. Nebola takou osobou, ako my ostatní.

Hlas hovoril veľmi zreteľne, bol blízko mňa asi tri metre, no smutne. V kinyarwanda ma oslovil mojím menom: Anathalie, dieťa moje, cítim smútok. Nepochopili ste môj odkaz tak, ako som si priala. Hlas mi povedal, aby som sa veľa modlila za svet, lebo sa stále stáva horším a horším a v ľudských srdciach už nie je láska.

-Ľudia neuverili odkazu, ktorý im priniesla Panna Mária prostredníctvom Alphonsine?-

Mali zatvrdnuté srdcia. Neocenili medzi sebou prítomnosť Panny Márie, nebrali vážne jej odkaz, odkaz obrátenia srdca. Cítila som sa previnilo. Nemohla som zadržať slzy. Hlas mi vtedy povedal, že slzy sú potrestaním. Ale neznamená to, že ja som najhoršia zo všetkých, ale že je to skôr varovanie, lebo možno potrestať aj ostatných. Triasla som sa, bola som z toho veľmi nešťastná. Panna mi dala požehnanie a oslňujúce svetlo začalo slabnúť. Vtedy som videla na krátku chvíľu ľudskú siluetu.

-Kedy ste potom zistili, že osoba, ktorá sa vám zjavuje, je Panna Mária?-

Počas nasledujúceho mesiaca a pol som mala ešte ďalšie stretnutia s tajomným hlasom. Že za mnou prichádza Panna Mária som však akceptovala až 2. marca 1982. Panna vtedy odhalila svoje meno, povedala, že je Umubyeyi w'Imana (Matka Božia). Vtedy som po prvýkrát veľmi jasne videla Pannu Máriu a jej fyzický vzhľad ma ohromil. Obdivovala som jej krásu, mladosť aj materstvo a vľúdnosť, čo sa prejavovalo jej pôvabnými gestami.

-Už ste necítili strach?-

Panna Mária mi vtedy povedala, že je normálne, ak ľudská bytosť cíti strach pri priamom kontakte s nebeskou. No povedala mi, aby som sa nebála. Odvtedy som mala pocit, že sa rozprávam so svojou matkou, strach pominul.

-Ako Panna Mária vyzerala? Je taká, ako ju my ľudia zobrazujeme?-

Nie. Umelci sa už snažili zachytiť jej podobizeň podľa môjho opisu, ale nikomu sa to nepodarilo. Nikdy nevyzerala tak, ako som ju videla ja. Jej tvár mala špeciálnu neporovnateľnú krásu, ktorú ani nedokážem charakterizovať. Aj jej pokožka bola veľmi zvláštna, neviem ani povedať, či bola biela alebo čierna, nedokážem to špecifikovať. My ale nie sme schopní zachytiť krásu Panny Márie ľudským umením, ani opísať v ľudskom jazyku.

Bolo jej vidieť len tvár a ruky. Zvyšok tela totiž pokrýval modrý závoj, ktorý jej siahal od hlavy až k pätám a pod ním mala bielu róbu. Ale aj tie farby boli také zvláštne, že ich tu nedokážem k ničomu prirovnať. Takú modrú a bielu tu nemožno vidieť. Niekedy držala ruky späté na hrudi ako pri modlitbe, alebo mala otvorenú náruč. Stála, no nebola tam podlaha, akoby sa vznášala. Pri nohách mala kvety a držala sedembolestný ruženec.

-Panna Mária vám počas zjavení zdôrazňovala, že sa treba cvičiť v pokore a sebazaprení, no hovorili ste spolu najmä o spásonosnom utrpení.-

Panna Mária povedala, že cesta do neba pôjde vždy cez utrpenie. Nikto nevstúpi do neba bez toho, aby mu nečelil. Skutočné dieťa Márie je od utrpenia neoddeliteľné. Panna mi vysvetlila, že aj ona musela veľa trpieť počas svojho pozemského života pre jej syna Ježiša a že aj v nebi stále trpí, keď sa pozerá na tento hriešny svet, ako sa búri voči Bohu.

-Pred zjaveniami ste boli veľmi zdravé dievča. Panna Mária vás ale vzala do ťažkého kurzu ľudského utrpenia, misia znamenala trpieť za spásu sveta. Vydržali ste choroby, pôst, nočné modlitby v zime a v daždi, kam vás Panna Mária poslala. Všetko ste prijali bez sťažností, rozhodli ste sa poslúchať a žiť tak, ako chcela...-

Matka mi ukázala moju cestu až do ďalekej budúcnosti, ktorú mám nasledovať. Ako film odhalila scény celého môjho života. Na tej ceste bolo veľa chvíľ plných utrpenia, ale aj chvíle radosti. Keď som vtedy cítila, že si to bude vyžadovať možno viac sily, ako som mala, požiadala som Pannu o pomoc. Upokojujúco prikývla. Bola som preto pripravená.

Panna Mária mi povedala: Mojou túžbou je vidieť ťa veľmi trpieť pre spásu sveta. Ak prijmeš všetko, čo si prajem, jedného dňa ti dám niečo, čo ťa veľmi poteší, niečo nádherné. Poverila som ťa ťažkou misiou a ty ju musíš dobre ukončiť.

-V polovici augusta 1982 sa Panna Mária zjavila v slzách. Prečo plakala?-

S Alphonsine a Marie Claire sme sa vtedy modlili ruženec, keď som ju zbadala prichádzať. Vyzerala však úplne inak, ako zvyčajne. Jej tvár bola plná zármutku a po tvári jej stekali slzy. Nikdy som ju takto nevidela. Rozplakala som sa. Keďže sa zjavila vo sviatok Nanebovzatia Panny Márie a o svojom príchode vopred povedala, v Kibeho bolo veľa pútnikov. Preto som nevedela, prečo plače. Žiadala som odpustenie za naše hriechy, prosila, aby neplakala. Jej slzy vo mne vzbudili smútok i strach, vzali mi všetku silu a ja som spadla na zem.

Panna Mária vtedy povedala, že svet je v nebezpečenstve, ak niečo neurobíme a nezvrátime situáciu. Že ona robí všetko, aby nás zachránila, ale my ju nepočúvame, a to ju bolí. Vravela: Ako môžem byť šťastná, keď ma moje deti neberú vážne, keď ich varujem?

-Predpovedala teda Panna Mária genocídu, ktorá sa v Rwande stala v roku 1994?-

Slovo genocída nikdy nespomenula. Hovorila o riekach zmenených na červené od ľudskej krvi, o mŕtvolách všade navôkol, o sťatých lebkách. Prosila nás, aby sme sa modlili, nech sa ľudia obrátia, lebo svet sa rúti do záhuby. Ukázala nám niekoľko hrôzostrašných scén. V mojej vízii som videla obrovský dav ľudí, ako slepo a s odhodlaním beží do bezodnej priekopy.

Povedala som ľuďom varovanie Panny Márie: Príde čas, kedy sa budete chcieť modliť, budete sa chcieť kajať, poslúchať a venovať pozornosť mojim varovaniam, ale už pre vás bude veľmi neskoro. Teraz je čas na modlitbu.

-Ale zabíjanie sa aj napriek varovaniam začalo. Prečo ľudia neuverili jej predpovedi?-

Pretože v tom čase bol mier. Panna Mária hovorila, čo sa stane v blízkej budúcnosti, ale ľudia tomu nerozumeli. Nevedeli si predstaviť, že by k niečomu takému prišlo. Hovorili si – veď teraz žijeme mierumilovne. Mária chcela od ľudí, aby sa zmenili, obrátili k Bohu, žili v mieri, láske a harmónii. Niektorí ju poslúchli, ale mnohí iní ju nenasledovali.

-Keď sa Panna Mária zjavila Alphonsine, prizerajúci sa na nej vykonávali rôzne testy, aby potvrdili autenticitu zjavení. Jej kamarátky ju dokonca raz počas extázy pálili plameňom na ruke, no Alphonsine nič necítila. Ako to bolo u vás?-

Boli tu doktori i teológovia, ktorí sa pokúšali zistiť, či sú zjavenia skutočné. Robili mnohé veci. Ak nie ste skutočne v spojení s Pannou Máriou, môžete byť z takých testov vystrašení. Mnohí ale vedeli, že Alphonsine žiadala Pannu Máriu, aby sa zjavila ešte niekomu inému ako dôkaz dôveryhodnosti zjavení. A teologická komisia tiež skonštatovala, že nič, čo som urobila alebo povedala počas zjavení, nebolo opakom kresťanskej mravnosti a viery.

-Žijete stále v Kibeho, no ani v reholi sestier, ani ste sa nevydali. Pomáhate tunajšiemu ľudu, staráte sa o pútnikov. Aj to bola žiadosť Panny Márie?-

Áno. Ešte počas prvého zjavenia ma Panna Mária poslala zobrať z kúta knihu Napodobňovanie od Ježiša Krista, napísal ju Thomas á Kempis. Prečítala som z nej, že najväčšou múdrosťou je sa cez pohŕdanie sveta snažiť o kráľovstvo Božie. Že je márne hľadať a veriť v bohatstvo, ktoré pominie, byť nadutý pýchou, nasledovať chtíč tela a túžiť po veciach, za ktoré neskôr musí prísť trest. Že je márne priať si dlhý život, žiť len pre prítomnosť a nepozerať sa dopredu, kde je večná radosť.

Dotklo sa ma, čo bolo v knihe napísané a pochopila som, že časť, ktorú som čítala, bola určená priamo pre mňa. Mala som sa vzdať budúcich plánov. Pochopila som, že toto je niečo, pre čo som sa narodila.

Počas zjavenia 13. marca 1982 mi Panna Mária povedala, že jej túžbou je, aby som sa modlila bez prestania a celým svojím srdcom, lebo tak sa skutočne stanem jej dieťaťom. Moju misiu mi potom jasnejšie vysvetlila 6. júla. Povedala mi, že sa mám veľa modliť a pomôcť tak zachrániť padlých ľudí, lebo toto je moja misia. A aby som ju mohla robiť dobre, Panna Mária ma požiadala ostať v Kibeho.

-Ale chceli ste byť učiteľkou. Museli ste sa štúdia vzdať? Alphonsine chodila do školy aj naďalej...-

Neurobila som záverečné skúšky, tak som sa chystala v novom školskom roku, v septembri 1982, zopakovať si poznámky a prejsť skúškami znova, aby som v štúdiu mohla pokračovať. Keď som však otvorila prvú knihu, červenou farbou tam bolo napísané: "Maj dôveru, som s tebou."

Začala som sa báť. Otvorila som ďalší a ďalší zošiť a čítala: "Program, ktorý mám pre teba pripravený, ešte nekončí." A v ďalšej: "Choď a zapíš všetko, čo si odo mňa počula tak, aby to bolo pre ľudí prospešné." Vtedy som sa rozhodla, že svoje štúdium ukončím.

-Panna Mária vás nazvala Matkou veriacich, titulom, ktorý prislúchal jej samotnej. Prečo?-

Povedala mi: Žiadam ťa, byť môj pomocník, musíš vidieť samu seba ako ich matku, obetovať sa za nich tak, ako som ja tvojou matkou a úplne ti dávam svoj život.

-Aký je odkaz Panny Márie pre dnešný svet?-

Ľudia by mali milovať Boha, poslúchať ho v jeho prikázaniach, prijímať sviatosti a postiť sa. Dnes sa ľudia nemodlia vážne, mnoho z tých, ktorí to robia, sú pokrytci. Panna Mária od nich žiada, aby sa seriózne modlili za svet, lebo až potom sa môže zmeniť.

Panna Mária povedala, aby sme si vzájomne pomáhali a mali sa radi a aby sme milovali aj ju, lebo ona nás miluje. Musíme sa mať radi skutočne, úprimne a bez pretvárky. Mária tiež chcela, aby sme sa modlili sedembolestný ruženec. Musíme tiež akceptovať a prijať všetky ťažkosti a utrpenie, ktoré v živote máme.

Tak, ako kvety potrebujú vodu, aby boli pekné, ľudia potrebujú lásku, aby boli lepší. Panna Mária chce, aby sme boli krásnymi kvetmi v jej záhrade.