Švédsky astronóm a fyzik Anders Celsius zomrel pred 270 rokmi.
Autor TASR
Uppsala/Bratislava 25. apríla (TASR) - Švédsky astronóm a fyzik Anders Celsius zomrel pred 270 rokmi, ktoré uplynú v piatok 25. apríla.
Pre vlastné potreby pri výskumoch zostrojil pomôcku na meranie teploty. Jeho stupnica merania teploty sa ujala takmer na celom svete.
Po Celsiovej smrti prišlo k otočeniu jeho teplotnej stupnice, v pôvodnej totiž 100 stupňov označovalo bod mrazu, nula stupňov mala vriaca voda.
Vzdelaný mladík, ktorý sa narodil v rodine učencov 27. novembra 1701 vo švédskej Uppsale, bol od roku 1730 až do svojej smrti v roku 1744 profesorom astronómie na tamojšej univerzite. V roku 1740 tu vybudoval observatórium a vybavil ho najmodernejšou meracou technikou. Ešte predtým absolvoval študijnú cestu, pri ktorej navštívil všetky najlepšie európske observatóriá a stretol sa s významnými vedcami tej doby. Počas cesty sa zasadzoval o experimentálne overenie Newtonovej teórie o sploštení zemegule na póloch.
Na overenie teórie sa uskutočnili dve vedecké expedície. Celsius sa v roku 1736 zúčastnil na výprave francúzskeho astronóma Pierre-Louisa Moreaua de Maupertuisa v Laponsku. Úlohou bolo zmerať dĺžku poludníka medzi dvoma rovnobežkami v blízkosti severného pólu. Výsledok sa porovnal s meraniami expedície v Peru (dnes územie Ekvádora), uskutočnenými v blízkosti rovníka. Newtonov predpoklad sa potvrdil. Celsius si na výprave získal veľkú slávu.
Počas expedície mal Celsius príležitosť skúmať správanie magnetickej strelky a teda magnetického poľa Zeme počas polárnej žiari. Ako prvý tiež zmeral jas hviezd prístrojom. Zasadzoval sa o prijatie gregoriánskeho kalendára vo Švédsku. Krajina prijala gregoriánsky kalendár až po jeho smrti v roku 1753.
Sľubný vedec Anders Celsius zomrel na tuberkulózu 24. apríla 1744 vo svojom dome v Uppsale vo veku 42 rokov.
Pre vlastné potreby pri výskumoch zostrojil pomôcku na meranie teploty. Jeho stupnica merania teploty sa ujala takmer na celom svete.
Po Celsiovej smrti prišlo k otočeniu jeho teplotnej stupnice, v pôvodnej totiž 100 stupňov označovalo bod mrazu, nula stupňov mala vriaca voda.
Vzdelaný mladík, ktorý sa narodil v rodine učencov 27. novembra 1701 vo švédskej Uppsale, bol od roku 1730 až do svojej smrti v roku 1744 profesorom astronómie na tamojšej univerzite. V roku 1740 tu vybudoval observatórium a vybavil ho najmodernejšou meracou technikou. Ešte predtým absolvoval študijnú cestu, pri ktorej navštívil všetky najlepšie európske observatóriá a stretol sa s významnými vedcami tej doby. Počas cesty sa zasadzoval o experimentálne overenie Newtonovej teórie o sploštení zemegule na póloch.
Na overenie teórie sa uskutočnili dve vedecké expedície. Celsius sa v roku 1736 zúčastnil na výprave francúzskeho astronóma Pierre-Louisa Moreaua de Maupertuisa v Laponsku. Úlohou bolo zmerať dĺžku poludníka medzi dvoma rovnobežkami v blízkosti severného pólu. Výsledok sa porovnal s meraniami expedície v Peru (dnes územie Ekvádora), uskutočnenými v blízkosti rovníka. Newtonov predpoklad sa potvrdil. Celsius si na výprave získal veľkú slávu.
Počas expedície mal Celsius príležitosť skúmať správanie magnetickej strelky a teda magnetického poľa Zeme počas polárnej žiari. Ako prvý tiež zmeral jas hviezd prístrojom. Zasadzoval sa o prijatie gregoriánskeho kalendára vo Švédsku. Krajina prijala gregoriánsky kalendár až po jeho smrti v roku 1753.
Sľubný vedec Anders Celsius zomrel na tuberkulózu 24. apríla 1744 vo svojom dome v Uppsale vo veku 42 rokov.