Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prípravami na expedíciu strávili dva roky. Pre dobrodružstvo obetovali aj vlasy. Ostrihali si ich, aby im nezavadzali.
Autor TASR
Antarktída/Bratislava 13. februára (TASR) - Ann Bancroftová zo Spojených štátov amerických (USA) a Nórka Liv Arnesenová ako prvé ženy na svete pred 15 rokmi zdolali za cca 90 dní Antarktídu. Na lyžiach prekonali viac ako 2700 kilometrov. Do cieľa sa dostali 13. februára 2001.
Obe nebojácne bádateľky, vtedy 45-ročná Ann Bancroftová a 47-ročná Liv Arnesenová snívali o tomto dobrodružstve už od detstva. Po prvýkrát sa stretli v roku 1998 a keď zistili, že snívajú rovnaký sen, dali sa do práce. Prípravami na expedíciu strávili dva roky. Museli pritom počítať napríklad s vetrom, ktorý miestami dosahoval nárazovú rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, či s teplotou mínus 34 stupňov Celzia. Pre dobrodružstvo obetovali aj vlasy. Ostrihali si ich, aby im nezavadzali.
Dvojica žien vyrazila na dobrodružnú cestu 13. novembra 2000 zo Zeme kráľovnej Maud, prešla cez južný pól, prekonala ľadovec Axela Heiberga, Rossov šelfový ľadovec a Rossovo more. Každá ťahala sane s nákladom vážiace 115 kilogramov. Aby napredovali rýchlejšie, využívali na ťahanie nákladu pri priaznivom vetre dve improvizované plachty.
Po dosiahnutí cieľa sa cestovateľky ocitli pred záverečnou časťou expedície. Museli sa dostať po ľade k lodi vzdialenej 800 kilometrov, ktorá ich mala odviesť. Poveternostné podmienky sa však medzitým zhoršili a nebolo isté, či sa im podarí dôjsť k lodi ešte pred nástupom zimy, na južnom póle mimoriadne krutej. Z týchto dôvodov sa rozhodlo vedenie expedície celú akciu prerušiť a dvojicu žien dopraviť do bezpečia lietadlom.
Vôbec prvou ženou, ktorá vkročila na nehostinný mrazivý kontinent bola v roku 1935 Nórka Caroline Mikkelsenová, manželka kapitána veľrybárskej lode. Prvými ženami, ktoré v Antarktíde strávili zimu boli v roku 1947 manželky výskumníkov USA Edith Ronneová a Jennie Darlingtonová. Pani Darlingtonová sa však neskôr vo svojej knihe My Antarctic Honeymoon (Moje antarktické medové týždne) vyznala, že na základe svojich skúseností si nemyslí, že ženy patria na mrazivý nehostinný kontinent.
Ruská geologička Mária Vasiljevna Klenová strávila v roku 1956 určitý čas v Antarktíde ako členka oceánografickej expedície a prispela k vzniku prvej sovietskej mapy kontinentu.
Obe nebojácne bádateľky, vtedy 45-ročná Ann Bancroftová a 47-ročná Liv Arnesenová snívali o tomto dobrodružstve už od detstva. Po prvýkrát sa stretli v roku 1998 a keď zistili, že snívajú rovnaký sen, dali sa do práce. Prípravami na expedíciu strávili dva roky. Museli pritom počítať napríklad s vetrom, ktorý miestami dosahoval nárazovú rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, či s teplotou mínus 34 stupňov Celzia. Pre dobrodružstvo obetovali aj vlasy. Ostrihali si ich, aby im nezavadzali.
Dvojica žien vyrazila na dobrodružnú cestu 13. novembra 2000 zo Zeme kráľovnej Maud, prešla cez južný pól, prekonala ľadovec Axela Heiberga, Rossov šelfový ľadovec a Rossovo more. Každá ťahala sane s nákladom vážiace 115 kilogramov. Aby napredovali rýchlejšie, využívali na ťahanie nákladu pri priaznivom vetre dve improvizované plachty.
Po dosiahnutí cieľa sa cestovateľky ocitli pred záverečnou časťou expedície. Museli sa dostať po ľade k lodi vzdialenej 800 kilometrov, ktorá ich mala odviesť. Poveternostné podmienky sa však medzitým zhoršili a nebolo isté, či sa im podarí dôjsť k lodi ešte pred nástupom zimy, na južnom póle mimoriadne krutej. Z týchto dôvodov sa rozhodlo vedenie expedície celú akciu prerušiť a dvojicu žien dopraviť do bezpečia lietadlom.
Vôbec prvou ženou, ktorá vkročila na nehostinný mrazivý kontinent bola v roku 1935 Nórka Caroline Mikkelsenová, manželka kapitána veľrybárskej lode. Prvými ženami, ktoré v Antarktíde strávili zimu boli v roku 1947 manželky výskumníkov USA Edith Ronneová a Jennie Darlingtonová. Pani Darlingtonová sa však neskôr vo svojej knihe My Antarctic Honeymoon (Moje antarktické medové týždne) vyznala, že na základe svojich skúseností si nemyslí, že ženy patria na mrazivý nehostinný kontinent.
Ruská geologička Mária Vasiljevna Klenová strávila v roku 1956 určitý čas v Antarktíde ako členka oceánografickej expedície a prispela k vzniku prvej sovietskej mapy kontinentu.
