Frankfurt nad Mohanom/Bratislava 12. júna (TASR) - Anna Franková, nemecké židovské dievča, jedna z obetí nacistického teroru počas druhej svetovej vojny, autorka svetoznámeho diela Denník Anny Frankovej, sa narodila pred 90 rokmi.

Meno Anny Frankovej, ktorá sa ako 15-ročná stala obeťou jednej z posledných veľkých vyhladzovacích akcií nacistov, poznajú ľudia na celom svete aj vďaka jej denníku, v ktorom detailne opísala život v úkryte v Amsterdame, kde sa s rodinou a s ďalšími Židmi ukrývala pred nacistickými prenasledovateľmi.

Anna Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom. V nemeckom meste, v ktorom bol jej otec bankárom, prežila aj prvé roky svojho krátkeho života. V roku 1933, kedy sa nemeckým ríšskym kancelárom stal Adolf Hitler, rodina odišla z Nemecka. Frankovci sa usadili v Amsterdame, kde si otec založil firmu Opekta. Anna Franková a jej sestra Margot začali navštevovať v hlavnom meste Holandska aj základnú školu.

V máji v roku 1940 napadlo hitlerovské Nemecko Holandsko a do platnosti vstúpilo množstvo protižidovských zákonov a nariadení. Anna Franková ich neskôr opísala aj vo svojom slávnom denníku: "...Židia musia nosiť židovskú hviezdu, Židia musia odovzdať bicykle, Židia nesmú cestovať električkou, môžu nakupovať len od 15.00 do 17.00, od 20.00 do 06.00 nesmú vyjsť na ulicu, nesmú navštevovať divadlá, kiná ani zábavné podniky..." Vtedy ešte netušila, že tieto jej riadky budú čítať ľudia na celom svete.

Krátko potom ako so sestrou Margot nastúpili na amsterdamské židovské lýceum, sa 6. júla 1942 rodina utiahla do starostlivo pripraveného úkrytu. Stal sa ním zadný dom v otcovej firme - dve poschodia v budove na ulici Prinsengracht. V úkryte strávila Anna s ďalšími skrývajúcimi sa Židmi viac ako dva roky.

Denník Anna Franková začala písať 12. júna 1942, kedy ho dostala na svoje 13. narodeniny. Verne v ňom zachytila život v úkryte, najmä všetky peripetie medzi jeho múrmi, dusivú atmosféru, zmeny ľudských charakterov. Na obyvateľov úkrytu padla rýchlo ponorková choroba, človek nebol ani na chvíľu sám, nesmel sa nahlas zasmiať ani plakať. Celý čas v sebe obyvatelia úkrytu dusili zlosť, napätie či strach. Do denníka pretavila aj všetky svoje pocity a na jeho stránkach možno jasne vidieť prerod malej, bezstarostnej Anny na rýchlo dospievajúce dievča.

Život v úkryte jej poskytol veľa možností spoznať ľudí a ich správanie, spoznať seba a pochopiť, čo chce v živote dokázať a čo je pre ňu dôležité. Rozhodla sa, že keď toto peklo pominie, bude novinárkou. Na jar 1944 sa rozhodla o celom skrývaní napísať knihu a ako predloha jej mal slúžiť práve denník.

Posledný zápis v denníku je z 1. augusta 1944, o tri dni neskôr, 4. augusta 1944, na anonymné telefonické udanie vtrhla do úkrytu polícia a všetkých zatkla. Do nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau sa Frankovci aj ďalší obyvatelia úkrytu dostali posledným transportom 3. septembra 1944.

Annina mama zomrela začiatkom januára 1945. Margot a Anna zomreli na týfus v tábore Bergen–Belsene v marci 1945, len niekoľko týždňov pred jeho oslobodením.

Koncentračné tábory prežil len Annin otec Otto Heinrich Frank, ktorý po vojne zabezpečil vydanie dcérinho denníka a založil Nadáciu Fond Anny Frankovej.

V máji 1960 v dome na ulici Prinsengracht č. 263 v centre Amsterdamu otvorili múzeum Dom Anny Frankovej. Kniha s názvom Denník Anny Frankovej prvý raz vyšla v roku 1947. Neskôr ju preložili do viac ako 50 svetových jazykov, zdramatizovali a aj sfilmovali.