Frankfurt nad Mohanom/Amsterdam/Bratislava 12. júna (TASR) - Jej meno poznajú ľudia na celom svete najmä vďaka denníku, v ktorom opísala život v úkryte v Amsterdame, kde sa s rodinou a s ďalšími Židmi ukrývala pred nacistami. Len málo kníh má aj po desiatkach rokov takú výpovednú hodnotu a skrýva v sebe taký emocionálny náboj ako denník trinásťročného židovského dievčaťa Anny Frankovej, od narodenia ktorej uplynie v stredu 12. júna 95 rokov.

Annelies Marie Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom do nemeckej židovskej rodiny. Jej otec Otto pracoval ako bankový úradník, matka Edith bola ženou v domácnosti. Mala jedného súrodenca, o tri roky staršiu sestru Margot.

Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa rodina Anny Frankovej rozhodla v roku 1933 utiecť do Amsterdamu. Ani v Holandsku však pred nacistami neunikli - do krajiny vtrhli 10. mája 1940. Diskriminácia židovského obyvateľstva a zavádzanie protižidovských zákonov sa aj v Holandsku neustále stupňovali.

Na svoje trináste narodeniny dostala Anna Franková 12. júna 1942 darček, ktorým bol zošit v červeno-bielom kockovanom obale. Anna sa rozhodla, že si do neho bude písať svoj denník. Až do 1. augusta 1944 v ňom očami dievčatka zaznamenávala hrôzostrašnú realitu, všetko to, čo sa dialo okolo nej. Písala v ňom aj o svojej viere v dobro ľudí a nádeji na mier.

V denníku verne zachytila život v úkryte, najmä všetky peripetie medzi jeho múrmi, dusivú atmosféru, zmeny ľudských charakterov. Celý čas v sebe osem obyvateľov skrýše dusilo zlosť, napätie či strach, nikto sa nemohol nahlas smiať alebo plakať. Do denníka, ktorý sa stal mementom krutosti nacistického režimu, pretavila všetky svoje pocity.

Z obáv pred hroziacim nebezpečenstvom a deportáciami sa rodina Frankových rozhodla 6. júla 1942 ukryť v tajnej prístavbe na Prinsengracht 263. Spolu s nimi sa v zadnom trakte domu v centre Amsterdamu ukrývali aj ďalší štyria Židia. Do úkrytu viedol jediný vchod cez dvere skryté za špeciálnou otočnou knižnicou. Ich útočiskom bol viac ako dva roky, presne 761 dní až pokiaľ 4. augusta 1944 nevtrhla do ich úkrytu polícia a gestapo.

Anna Franková sa konca vojny nedočkala. Zomrela na týfus vo februári - marci 1945 (presný dátum nie je známy) v koncentračnom tábore Bergen-Belsen.

Holanďanke Miep Giesovej, ktorá ukrývala Annu Frankovú, jej rodinu a štyroch ďalších Židov pred nacistami, sa podarilo zachrániť Annin denník. Ten odovzdala jej otcovi so slovami: "Toto je dedičstvo vašej dcéry." Otto Frank, ktorý ako jediný z rodiny prežil holokaust, nedokázal spočiatku prečítať texty svojej dcéry. Približne po mesiaci "našiel silu tie riadky prečítať" a úryvky z denníka poslal svojim príbuzným do Bazileja. Tí boli presvedčení o tom, že tento dokument by si otec Anny nemal nechať iba pre seba.

Denník Anny Frankovej vyšiel prvýkrát v roku 1947, teda niečo viac ako päť rokov po jej trinástich narodeninách, keď dostala denník. Odvtedy bola kniha preložená do približne 70 jazykov.

Unikátne svedectvo tragédie doby očami židovského dievčatka žije dodnes v rôznych podobách a dočkalo sa mnohých foriem umeleckého spracovania, pričom jej posolstvo je v čase rastúceho extrémizmu, antisemitizmu a popierania holokaustu čoraz nástojčivejšie.