Zámutov 3. augusta (TASR) – Anna Višňovská zo Zámutova sa prešívaniu starých a šitiu nových ľudových krojov intenzívne venuje viac ako 15 rokov. Svoju premiéru mala však ešte v roku 1975, keď si ušila svoj prvý kroj. Dôvodom návratu k tomuto koníčku bol fakt, že v obchode sa dali kúpiť len zhruba tri farby látok. "Nechcela som, aby folklórna skupina mala nové kroje," vysvetlila pre TASR Višňovská.

Spolu s rodinou teda začala obchádzať okolité obce a skupovať staré sukne. Všetky popárala, vyčistila, zažehlila a nanovo zošila. Radila sa pri tom so staršími ženami, ktoré jej povedali, ako postupovať. "Moja babka bola v tomto smere veľmi šikovná. Od nej som sa toho veľa naučila," uviedla.

Pre zámutovský kroj je charakteristická tzv. pišušová sukňa. Bola na nej našitá čipka zhruba v dĺžke 13 centimetrov. Svetlú čipku si prišívali slobodné dievčatá, tmavú mali už nevesty. Nad každou z nich musela byť minimálne jedna tzv. záhybka. "Ktorá dievka bola bohatšia, mala ich až dve," konkretizovala Višňovská. V Zámutove sa podľa jej slov nosili sukne po kolená i kratšie. Sukňa musela mať obvod štyri metre, naskladaná bola minimálne do 30 fáld. "Starých sukní som prešila viac ako 30. Novších krojov mám za sebou približne 50," dodala.

VIDEO: Zručnosť Anny Višňovskej v šití krojov


Bývalá folkloristka sa venuje tiež mužským košeliam. Najstaršia, ktorú v šatníku má, pochádza spred prvej svetovej vojny. "Nešlo o vyšívanú košeľu, ale bola tkaná. To znamená, že vzor sa nevyšíval, ale tvoril priamo pri tkaní," vysvetlila spôsob výroby vtedajších košieľ. Pre zámutovskú boli typické farby modrá, fialová a čierna. "Postupne, v tých 40. rokoch sa začala pridávať žltá, ale aj iné farby," dodala. Šili sa z domáceho tkaného ľanového plátna.

Všestranná krajčírka šije tiež oblečenie pre bábiky. Dôvodom ich výroby bola podľa jej slov nutnosť. Keď išiel miestny folklórny súbor na zájazd do zahraničia, potreboval nejaký darček. "Zo začiatku som vyšívala dečky, ale to nebolo špecifické pre Zámutov," vysvetlila s tým, že sa po jednej návšteve v zahraničí inšpirovala a začala opätovne šiť kroje pre bábiky. Mala to totiž vyskúšané už v minulosti. "Potom sa začali vydávať naše dievčatá zo súboru. Každá z nich dostala jednu," pokračovala. Má ich za sebou viac ako 50 a podľa jej slov je ich po svete viac ako na Slovensku.

Medzi ďalšie jej záľuby patrí zbieranie starých, tkaných, ľudových obrusov, plachiet či tzv. dečiek. „Staré veci ľudia väčšinou vyhadzovali. Mne to bolo ľúto. Pri návšteve jednej zo žien, ktoré mi radili pri prešívaní krojov, mi tá ukázala jednu celú skriňu naukladaných tkaných obrusov, dečiek a plachiet,“ vysvetlila s tým, že neskôr všetky odkúpila. Postupne ich začala zbierať a skupovať po celej dedine.

Aj táto aktivita súvisí s myšlienkou celej rodiny. Tá spočíva v zakúpení a zrekonštruovaní starého domčeka, ktorý by slúžil ako múzeum. Expozícia by zo všetkého, čo doma uchovávajú, prilákala nejedného nadšenca folklóru. "Chceli by sme, aby aj deti videli, ako sa kedysi žilo," dodala.