Banská Štiavnica/Bratislava 23. februára (TASR) - Anton Hykisch má na svojom konte viac ako 30 kníh, medzi ktorými majú významné miesto historické prózy ako Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Spomeň si na cára, či Verte cisárovi. Aj zatiaľ posledný román Bezhlavý čas vydaný v roku 2022 je voľným zavŕšením cyklu z obdobia o Márii Terézii a Jozefovi II.

Spisovateľ, publicista, esejista Anton Hykisch, ale aj bývalý politik a veľvyslanec v Kanade, sa v stredu 23. februára dožíva 90 rokov.

Antona Hykisch sa narodil 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na gymnáziách v Banskej Štiavnici a Leviciach. V rokoch 1951 – 1956 študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval do roku 1958 vo Výskumnom ústave miestneho hospodárstva. Po krátkom pôsobení v Železničnom staviteľstve, pracoval do roku 1962 v podniku Záhradníctvo a rekreačné služby.

V rokoch 1962 – 1968 bol redaktorom Československého rozhlasu v Bratislave, odkiaľ však po sovietskej invázii do Československa a následnej normalizácii musel odísť. Zamestnal sa v ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, pracoval tiež ako ekonóm v Slovenskom fonde výtvarného umenia Dielo. Vo vydavateľstve Mladé letá pôsobil v rokoch 1987-1992, od roku 1988 bol ekonomickým námestníkom, neskôr riaditeľom vydavateľstva.

Po páde totalitného režimu v Československu v roku 1989 bol v rokoch 1990 - 1992 poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V rokoch 1993 - 1997 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade. V rokoch 1998 - 2002 externe prednášal politológiu na Trnavskej univerzite.

Foto: TASR/Martin Baumann

Bol predstaviteľom tzv. generácie 1956, z politických dôvodov mu zošrotovali román Krok do neznáma (1959). Oficiálne potom knižne debutoval prózou o svojich súčasníkoch Sen vchádza do stanice (1961). Podobných tém sa týkala aj zbierka poviedok Stretol som ťa (1963) a novela Naďa (1964). Vlastnú skúsenosť s komunistickým režimom priblížil v autobiograficky ladenom románe Námestie v Mähringu (1965).

V roku 1968 mu vyšla kniha cestopisných reportáží Kanada nie je "kanada". Potom mu predstavitelia totalitného režimu umožnili vydať iba populárno-náučnú knihu o dejinách automobilových pretekov a slávnych pretekárov Volanty do nebies (1975).

Do literárneho diania sa vrátil rozsiahlym historickým románom z dejín Banskej Štiavnice Čas majstrov (1977) odohrávajúcim sa na prelome 15. a 16. storočia. Námety zo súčasnosti stvárnil v románoch Vzťahy (1978) a Túžba (1980). Žáner sci-fi uplatnil v zbierke poviedok Dobre utajený mozog (1979) a tiež v knihe Obrana tajomstiev (1990).

Svojej veľkej téme - životu a pôsobeniu Márie Terézie, venoval historický román Milujte kráľovnú (1984), po ktorom nasledoval román z procesu výstavby atómovej elektrárne Atómové leto (1986) a kniha cestopisných reportáží z Číny a niektorých ďalších krajín Ázie s názvom Dovolenka v Pekingu (1991).

Pre rozhlas napísal poetickú drámu o smrti matky Praskanie (1966), sci-fi hru Počatie (1969) a hru pre mládež Také čudné rozhovory (1988).

K tereziánskej téme sa vrátil v beletrizovanej populárno-náučnej knihe Mária Terézia (1999). Životu a pôsobeniu Márie Terézie venoval tiež román Milujte kráľovnú (2003). Príbeh zo začiatku 20. storočia o Slovákovi, ktorý sa dostal na kniežací dvor v Sofii stvárnil v diele Spomeň si na cára (2007). Roku 1968 venoval prózu Rozkoše dávnych čias (2009). Spomienky na rodné mesto zhrnul v knihe Moja Štiavnica (2012).

Voľným pokračovaním diela Milujte kráľovnú o Márii Terézii je román o jej synovi Jozefovi II. Verte cisárovi (2016). Ďalší historický román Bezhlavý čas z roku 2022 sa odohráva na konci 18. storočia, keď v Európe vrcholí francúzska revolúcia. V románe opísal zápas konzervatívneho vládcu a polície s revolucionármi vo Viedni aj v Uhorsku.

Foto: TASR/Martin Baumann

Písať znamená ostať (2021) je zasa rozsiahlou publikáciou o tvorbe a živote Antona Hykischa, ktorá vyšla rok pred jeho 90. narodeninami.

Anton Hykisch je držiteľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy (1998), dvoch Cien E. E. Kischa (2004, 2007), ceny Vojtecha Zamarovského za rok 2011 za prínos do literatúry faktu. V roku 2013 dostal za podporu umenia, tvorivú činnosť a prínos k dialógu národných kultúr európsku cenu Trebbia. Jeho diela Rozkoše dávnych čias a Verte cisárovi ocenili aj Cenou Literárneho fondu (2013, 2016).