Keď zomrel Klement Gottwald, Národné zhromaždenie ČSR v Prahe zvolilo 21. marca 1953 Antonína Zápotockého za prezidenta republiky.
Autor TASR
Zákolany/Bratislava 19. decembra (TASR) – Od narodenie druhého československého komunistického prezidenta Antonína Zápotockého dnes uplynie 130 rokov.
Antonín Zápotocký sa narodil 19. decembra 1884 v Zákolanoch v Čechách ako syn priekopníka českého robotníckeho hnutia Ladislava Zápotockého. Vyučený kamenár začínal politickú kariéru ako funkcionár sociálnej demokracie na Kladniansku v Čechách a redaktor jej straníckej tlače.
Po vzniku Československa (ČSR) sa stal jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád a odborov.
Bol účastníkom 2. kongresu Komunistickej internacionály v roku 1920 v Moskve (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR) a v decembri v tom istom roku sa podstatnou mierou podieľal na organizovaní známeho generálneho štrajku na Kladniansku.
V rokoch 1922-1925 bol Antonín Zápotocký generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa (KSČ). Vo vedení KSČ sa udržal aj po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď ho kritizovali stúpenci Klementa Gottwalda.
V 30. rokoch 20. storočia sa angažoval v komunistických Rudých odboroch. Organizoval štrajk v Moste v roku 1932. V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa usiloval o zjednotenie českých a slovenských odborov na protifašistickej platforme.
Krátko po nemeckej okupácii Čiech ho v apríli 1939 zatkli pri pokuse o ilegálny prechod hraníc do Poľska a až do roku 1945 ho väznili v nemeckom koncentračnom tábore Sachsenhausen. Neskôr, v tom istom roku sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru (ÚV) KSČ a poslancom Národného zhromaždenia (NZ) ČSR.
Po prevrate v roku 1948, na ktorom sa ako člen vtedy najsilnejšej politickej strany a ako zástupca závodných odborových rád spolupodieľal, ho 15. júna 1948 vymenovali za predsedu vlády ČSR.
Keď zomrel československý prezident Klement Gottwald, Národné zhromaždenie ČSR v Prahe zvolilo 21. marca 1953 Antonína Zápotockého za prezidenta republiky.
Ako najvyšší predstaviteľ štátu sa snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch 20. storočia v Československu panovali. Napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady (ČR) sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka. Narazil však na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným, preto na svoje snaženie rezignoval.
Antonín Zápotocký je autorom niekoľkých kníh, napríklad Rudá záře nad Kladnem (1953), Vstanou noví bojovníci (1954), Barunka (1960 – román vyšiel posmrtne).
Prezident ČSR Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 v Prahe na infarkt vo veku 72 rokov.
Antonín Zápotocký sa narodil 19. decembra 1884 v Zákolanoch v Čechách ako syn priekopníka českého robotníckeho hnutia Ladislava Zápotockého. Vyučený kamenár začínal politickú kariéru ako funkcionár sociálnej demokracie na Kladniansku v Čechách a redaktor jej straníckej tlače.
Po vzniku Československa (ČSR) sa stal jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád a odborov.
Bol účastníkom 2. kongresu Komunistickej internacionály v roku 1920 v Moskve (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR) a v decembri v tom istom roku sa podstatnou mierou podieľal na organizovaní známeho generálneho štrajku na Kladniansku.
V rokoch 1922-1925 bol Antonín Zápotocký generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa (KSČ). Vo vedení KSČ sa udržal aj po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď ho kritizovali stúpenci Klementa Gottwalda.
V 30. rokoch 20. storočia sa angažoval v komunistických Rudých odboroch. Organizoval štrajk v Moste v roku 1932. V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa usiloval o zjednotenie českých a slovenských odborov na protifašistickej platforme.
Krátko po nemeckej okupácii Čiech ho v apríli 1939 zatkli pri pokuse o ilegálny prechod hraníc do Poľska a až do roku 1945 ho väznili v nemeckom koncentračnom tábore Sachsenhausen. Neskôr, v tom istom roku sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru (ÚV) KSČ a poslancom Národného zhromaždenia (NZ) ČSR.
Po prevrate v roku 1948, na ktorom sa ako člen vtedy najsilnejšej politickej strany a ako zástupca závodných odborových rád spolupodieľal, ho 15. júna 1948 vymenovali za predsedu vlády ČSR.
Keď zomrel československý prezident Klement Gottwald, Národné zhromaždenie ČSR v Prahe zvolilo 21. marca 1953 Antonína Zápotockého za prezidenta republiky.
Ako najvyšší predstaviteľ štátu sa snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch 20. storočia v Československu panovali. Napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady (ČR) sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka. Narazil však na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným, preto na svoje snaženie rezignoval.
Antonín Zápotocký je autorom niekoľkých kníh, napríklad Rudá záře nad Kladnem (1953), Vstanou noví bojovníci (1954), Barunka (1960 – román vyšiel posmrtne).
Prezident ČSR Antonín Zápotocký zomrel 13. novembra 1957 v Prahe na infarkt vo veku 72 rokov.