Najnovší objav podľa vedcov prináša nové prvky do debaty o narodení Siddhárthu Gautamu, ktorý sa neskôr stal Buddhom.
Autor TASR
Káthmandu 26. novembra (TASR) - Tím archeológov, ktorý sa podieľa na vykopávkach v Buddhovom rodisku - v nepálskom Lumbiní - objavil pozostatky najstaršieho buddhistického chrámu.
Na základe tohto objavu možno vysloviť hypotézu, že slávna postava dejín náboženstva žila možno o storočie skôr, než vedci doteraz predpokladali.
"To, čo sme našli, je najstaršia buddhistická svätyňa na svete," uviedol archeológ Robin Coningham z Durhamskej univerzity v Británii, ktorý je hlavným autorom vedeckej štúdie zverejnenej v najnovšom vydaní magazínu Antiquity.
Podľa stanice BBC miesto nálezu sa nachádza pod existujúcimi pevnými tehlovými konštrukciami chrámu zasväteného Buddhovej matke Máji v Lumbiní, ktorý ročne navštívia stovky tisíc buddhistických pútnikov. Archeológovia tam objavili zvyšky drevenej konštrukcie, ktorej vek pomocou termoluminiscenčnej i rádiouhlíkovej datovacej metódy určili na 6. storočie pred n.l.
Najnovší objav podľa vedcov prináša nové prvky do debaty o narodení Siddhárthu Gautamu, ktorý sa neskôr stal Buddhom. Najčastejšie sa ako rok jeho narodenia uvádza rok 623 pred n.l., niektorí vedci a náboženskí učenci však pripúšťajú ako realistickejšie aj obdobie rokov 390-340 pred n.l. Buddhov život je známy len z ústneho tradovania alebo z neskorších textov o jeho živote.
Archeologické vykopávky a neskoršie analýzy materiálu z Lumbiní trvali tri roky. "Máme dôkaz o najstaršej buddhistickej svätyni na svete a dôkazy poukazujú na to, že bola postavená okolo stromu," uviedol vedúci nepálskej časti archeologického tímu Kóš Prasád Áčárja.
Podľa ústneho podania sa Lumbiní nachádza na mieste, kde sa Buddhova tehotná matka, kráľovná Mája, zastavila po ceste k rodičom, kde podľa zvykov vo vtedajšej Indii mala porodiť svoje dieťa. Tradícia hovorí, že Mája, keď cítila, že pôrod sa začína, vykúpala sa v miestnom umelom jazierku s terasovitými schodmi, prišla pod strom, chytila sa jednej z jeho vetiev a z jej pravého boku vyšlo dieťa, princ Siddhártha.
Buddha počas svojho života Lumbiní navštívil niekoľkokrát. Po svojom osvietení tam predniesol reč, ktorá sa stala známou ako Dévadahasutta.
Najstaršie doteraz známe nálezy v Lumbiní späté s buddhizmom sú datované do 3. storočia pred n.l. Nálezisko Lumbiní sa nachádza na severe Nepálu pri hraniciach s Indiou, je zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a je jedným z najvýznamnejších pútnických miest buddhizmu, ku ktorému sa vo svete hlásili viac ako 350 miliónov ľudí.
Historici a archeológovia kolegom k nálezu zablahoželali, ale vyzvali na opatrnosť pri jeho označovaní za najstaršiu buddhistickú svätyňu bez poskytnutia výsledkov ďalších analýz.
"Archeológovia radi vyhlasujú. že našli niečo najranejšie alebo najstaršie," upozornila Ruth Youngová, archeologička z univerzity v Leicestri.
Na základe tohto objavu možno vysloviť hypotézu, že slávna postava dejín náboženstva žila možno o storočie skôr, než vedci doteraz predpokladali.
"To, čo sme našli, je najstaršia buddhistická svätyňa na svete," uviedol archeológ Robin Coningham z Durhamskej univerzity v Británii, ktorý je hlavným autorom vedeckej štúdie zverejnenej v najnovšom vydaní magazínu Antiquity.
Podľa stanice BBC miesto nálezu sa nachádza pod existujúcimi pevnými tehlovými konštrukciami chrámu zasväteného Buddhovej matke Máji v Lumbiní, ktorý ročne navštívia stovky tisíc buddhistických pútnikov. Archeológovia tam objavili zvyšky drevenej konštrukcie, ktorej vek pomocou termoluminiscenčnej i rádiouhlíkovej datovacej metódy určili na 6. storočie pred n.l.
Najnovší objav podľa vedcov prináša nové prvky do debaty o narodení Siddhárthu Gautamu, ktorý sa neskôr stal Buddhom. Najčastejšie sa ako rok jeho narodenia uvádza rok 623 pred n.l., niektorí vedci a náboženskí učenci však pripúšťajú ako realistickejšie aj obdobie rokov 390-340 pred n.l. Buddhov život je známy len z ústneho tradovania alebo z neskorších textov o jeho živote.
Archeologické vykopávky a neskoršie analýzy materiálu z Lumbiní trvali tri roky. "Máme dôkaz o najstaršej buddhistickej svätyni na svete a dôkazy poukazujú na to, že bola postavená okolo stromu," uviedol vedúci nepálskej časti archeologického tímu Kóš Prasád Áčárja.
Podľa ústneho podania sa Lumbiní nachádza na mieste, kde sa Buddhova tehotná matka, kráľovná Mája, zastavila po ceste k rodičom, kde podľa zvykov vo vtedajšej Indii mala porodiť svoje dieťa. Tradícia hovorí, že Mája, keď cítila, že pôrod sa začína, vykúpala sa v miestnom umelom jazierku s terasovitými schodmi, prišla pod strom, chytila sa jednej z jeho vetiev a z jej pravého boku vyšlo dieťa, princ Siddhártha.
Buddha počas svojho života Lumbiní navštívil niekoľkokrát. Po svojom osvietení tam predniesol reč, ktorá sa stala známou ako Dévadahasutta.
Najstaršie doteraz známe nálezy v Lumbiní späté s buddhizmom sú datované do 3. storočia pred n.l. Nálezisko Lumbiní sa nachádza na severe Nepálu pri hraniciach s Indiou, je zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a je jedným z najvýznamnejších pútnických miest buddhizmu, ku ktorému sa vo svete hlásili viac ako 350 miliónov ľudí.
Historici a archeológovia kolegom k nálezu zablahoželali, ale vyzvali na opatrnosť pri jeho označovaní za najstaršiu buddhistickú svätyňu bez poskytnutia výsledkov ďalších analýz.
"Archeológovia radi vyhlasujú. že našli niečo najranejšie alebo najstaršie," upozornila Ruth Youngová, archeologička z univerzity v Leicestri.