Dovedna 250 sarkofágov, 150 bronzových sôch a ďalších predmetov pochádza podľa ministerstva z obdobia okolo roku 500 pred n.l., teda z Neskorej doby.
Autor TASR
Káhira 31. mája (TASR) - Archeológovia objavili neďaleko egyptskej metropoly Káhira stovky egyptských sarkofágov a bronzových sôch znázorňujúcich rôznych bohov. TASR o tom informuje na základe pondelňajšej správy agentúry Reuters.
Objav uskutočnili na pohrebisku v Sakkáre, zhruba 30 kilometrov južne od Káhiry. Zahŕňa sochy viacerých božstiev, napríklad Amona, Usira či boha so šakalou hlavou, strážcu pohrebísk Anupa. Ministerstvo cestovného ruchu a starožitností uviedlo, že na lokalite takisto našli aj sochu s chýbajúcou hlavou. Tá znázorňuje Imhotepa, architekta Džoserovej stupňovitej pyramídy pri Sakkáre. Džoser bol panovníkom 3. dynastie (2700–2600 pred n. l.) Starej ríše.
Dovedna 250 sarkofágov, 150 bronzových sôch a ďalších predmetov pochádza podľa ministerstva z obdobia okolo roku 500 pred n.l., teda z Neskorej doby – etapy egyptských dejín spadajúcej do rokov 1090–332 pred n.l. Spolu s týmito predmetmi našli bádatelia aj posvätný bicí hudobný nástroj sistrum a sadu bronzových nádob používaných pri rituáloch.
Jeden zo sarkofágov obsahoval zachovaný papyrus popísaný hieroglyfmi. Poslali ho do laboratória v Egyptskom múzeu v Káhire na ďalší výskum.
Sarkofágy budú vystavené v priestoroch Veľkého egyptského múzea, ktoré sa nachádza neďaleko pyramíd pri Gíze a v súčasnosti je ešte vo výstavbe. Otvoriť by ho mali v priebehu tohto roka, približuje Reuters.
Objav uskutočnili na pohrebisku v Sakkáre, zhruba 30 kilometrov južne od Káhiry. Zahŕňa sochy viacerých božstiev, napríklad Amona, Usira či boha so šakalou hlavou, strážcu pohrebísk Anupa. Ministerstvo cestovného ruchu a starožitností uviedlo, že na lokalite takisto našli aj sochu s chýbajúcou hlavou. Tá znázorňuje Imhotepa, architekta Džoserovej stupňovitej pyramídy pri Sakkáre. Džoser bol panovníkom 3. dynastie (2700–2600 pred n. l.) Starej ríše.
Dovedna 250 sarkofágov, 150 bronzových sôch a ďalších predmetov pochádza podľa ministerstva z obdobia okolo roku 500 pred n.l., teda z Neskorej doby – etapy egyptských dejín spadajúcej do rokov 1090–332 pred n.l. Spolu s týmito predmetmi našli bádatelia aj posvätný bicí hudobný nástroj sistrum a sadu bronzových nádob používaných pri rituáloch.
Jeden zo sarkofágov obsahoval zachovaný papyrus popísaný hieroglyfmi. Poslali ho do laboratória v Egyptskom múzeu v Káhire na ďalší výskum.
Sarkofágy budú vystavené v priestoroch Veľkého egyptského múzea, ktoré sa nachádza neďaleko pyramíd pri Gíze a v súčasnosti je ešte vo výstavbe. Otvoriť by ho mali v priebehu tohto roka, približuje Reuters.