Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odborná architektonická obec považuje Dedečka za novátora, hľadajúceho najsúčasnejšie trendy vo svetovom meradle, za jedného z najlepších slovenských architektov.
Autor TASR
Martin/Bratislava 26. mája (TASR) - Architekt Vladimír Dedeček je človek s neobyčajnou charizmou a zápalom. Ešte aj dnes dokáže v rozhovore zaujať a presvedčiť. Bol nesmierne pracovitý a preto sa dostal k veľkým zákazkám – takto na Ing. arch. Vladimíra Dedečka, CSc. spomínajú kolegovia architekti. V pondelok 26. mája sa dožíva 85 rokov.
Odborná architektonická obec považuje Dedečka za novátora, hľadajúceho najsúčasnejšie trendy vo svetovom meradle, za jedného z najlepších slovenských architektov. Je autorom alebo spoluautorom projektov viacerých veľkých stavieb. S architektom Rudolfom Miňovským navrhli jednu z najúspešnejších povojnových stavieb na Slovensku - univerzitný areál Vysokej školy poľnohospodárskej, dnes Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Podpísal sa aj pod projekt Vysokej školy lesníckej a drevárskej, dnes Technickej univerzity vo Zvolene, prístavby archívu k budove Lesoprojektu vo Zvolene, administratívnej budovy TANAPu v Tatranskej Lomnici. V Bratislave projektoval administratívne budovy Incheby, Vysokoškolské internáty v Mlynskej doline, budovu Najvyššieho súdu, Prírodovedeckej fakulty, Štátneho archívu, Mostárne Brezno a mnohých iných.
Projekty Vladimíra Dedečka:
Vladimír Dedeček sa narodil 26. mája 1929 v Turčianskom sv. Martine. Bol nadaný a učenlivý a to, že vyštudoval architektúru spôsobila náhoda. V roku 1947 mal nastúpiť na lýceum do Francúzska, kde mal študovať sociológiu a politológiu. Na spoločný odchod študentov do Prahy prišiel neskoro, a tak namiesto neho odcestoval náhradník. Je absolventom Fakulty architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave (1952). Na škole zažil všetkých uznávaných profesorov, on sám rád spomína na Emila Belluša. Spolužiakmi Vladimíra Dedečka boli aj Ferdinand Konček, Ilja Skoček, či Ľubomír Titl – spolu s ním patria medzi najvýznamnejších slovenských architektov 20. storočia. Po škole začal pracovať v Krajskom projektovom ústave v Bratislave, od roku 1968 pôsobil v bratislavskom Stavoprojekte, kde bol v 70. a 80. rokoch minulého storočia vedúcim ateliéru.
Verejnosti sa ako rozporuplný javil Dedečkov projekt prístavby k Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave realizovaný v 70. rokoch 20. storočia. Jeho predstava narysovaná na papieri sa však od reality, ktorú vidno na dunajskom nábreží, dosť líši.
Záber architektonickej tvorby Vladimíra Dedečka bol nesmierne široký. Tvoril v rokoch 1953-1994, zrealizoval vyše 75 budov a areálov v základných typologických skupinách - školstvo, kultúra, administratíva, šport a bývanie.
Odborná architektonická obec považuje Dedečka za novátora, hľadajúceho najsúčasnejšie trendy vo svetovom meradle, za jedného z najlepších slovenských architektov. Je autorom alebo spoluautorom projektov viacerých veľkých stavieb. S architektom Rudolfom Miňovským navrhli jednu z najúspešnejších povojnových stavieb na Slovensku - univerzitný areál Vysokej školy poľnohospodárskej, dnes Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Podpísal sa aj pod projekt Vysokej školy lesníckej a drevárskej, dnes Technickej univerzity vo Zvolene, prístavby archívu k budove Lesoprojektu vo Zvolene, administratívnej budovy TANAPu v Tatranskej Lomnici. V Bratislave projektoval administratívne budovy Incheby, Vysokoškolské internáty v Mlynskej doline, budovu Najvyššieho súdu, Prírodovedeckej fakulty, Štátneho archívu, Mostárne Brezno a mnohých iných.
Projekty Vladimíra Dedečka:
Vladimír Dedeček sa narodil 26. mája 1929 v Turčianskom sv. Martine. Bol nadaný a učenlivý a to, že vyštudoval architektúru spôsobila náhoda. V roku 1947 mal nastúpiť na lýceum do Francúzska, kde mal študovať sociológiu a politológiu. Na spoločný odchod študentov do Prahy prišiel neskoro, a tak namiesto neho odcestoval náhradník. Je absolventom Fakulty architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave (1952). Na škole zažil všetkých uznávaných profesorov, on sám rád spomína na Emila Belluša. Spolužiakmi Vladimíra Dedečka boli aj Ferdinand Konček, Ilja Skoček, či Ľubomír Titl – spolu s ním patria medzi najvýznamnejších slovenských architektov 20. storočia. Po škole začal pracovať v Krajskom projektovom ústave v Bratislave, od roku 1968 pôsobil v bratislavskom Stavoprojekte, kde bol v 70. a 80. rokoch minulého storočia vedúcim ateliéru.
Verejnosti sa ako rozporuplný javil Dedečkov projekt prístavby k Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave realizovaný v 70. rokoch 20. storočia. Jeho predstava narysovaná na papieri sa však od reality, ktorú vidno na dunajskom nábreží, dosť líši.
Záber architektonickej tvorby Vladimíra Dedečka bol nesmierne široký. Tvoril v rokoch 1953-1994, zrealizoval vyše 75 budov a areálov v základných typologických skupinách - školstvo, kultúra, administratíva, šport a bývanie.
