New York/Moskva 30. júna (TASR) - Informovať širokú verejnosť o asteroidoch a o rizikách, ktoré tieto telesá predstavujú pre Zem, je jedným z cieľov Svetového dňa asteroidov pripadajúceho na 30. júna.

Ďalším z cieľov tohto svetového dňa je prijať nevyhnutné opatrenia na zaistenie krízovej komunikácie na svetovej úrovni v prípade ohrozenia Zeme telesami lietajúcimi v jej blízkosti. Rovnako tento deň má dlhodobo prispievať k takým aktivitám, ktorými bude možné zachovať planétu Zem a všetko živé na nej tým, že sa zmapujú všetky telesá lietajúce v blízkosti Zeme (Near Earth Object, NEO), ktoré by ju mohli potenciálne ohrozovať. Prvýkrát si ľudstvo Svetový deň asteroidov pripomínalo v roku 2015.

Dátum pre nový svetový deň nevybrali jeho organizátori náhodou - súvisí s Tunguským javom. Vedci doteraz Tunguský jav skúmajú. Príkladom toho je konferencia, ktorá sa konala v apríli 2019 v Moskve.

V oblasti Tungusky na Sibíri dopadla 30. júna 1908 ohnivá guľa a vybuchla. Tlaková vlna bola natoľko silná, že zničila 1200-2000 kilometrov štvorcových lesa, čo predstavuje 70-80 miliónov zničených stromov.

Asteroid je malý, pevný objekt vo vesmíre, ktorý zväčša obieha okolo väčšieho telesa, napríklad hviezdy či planéty. Pojem asteroid má pôvod v gréckom slove asteroeidés, hviezdny. Prvýkrát ho použil britský astronóm nemeckého pôvodu Sir William Herschel (1738-1822) v roku 1802. Bolo to krátko po tom, čo nemecký astronóm a fyzik Heinrich Wilhelm Olbers (1758-1840) objavil 28. marca toho istého roku druhý asteroid, Pallas.

Presná definícia asteroidu však ustálená nie je. Jedna možná klasifikácia asteroidov je z hľadiska ich veľkostí a znie: Asteroidy dosahujú v priemere viac ako 50 metrov, čo ich odlišuje od meteoritov ktoré majú typicky veľkosť balvana alebo menšiu. Toto rozlišovanie sa robí kvôli tomu, že asteroidy sú dosť veľké na to, aby prežili prechod atmosférou a zasiahli zemský povrch pomerne neporušené, kým menšie meteority sa rozpadnú počas preletu atmosférou.