S jesennou rovnodennosťou je na Slovensku o niečo menej zvykov ako pri jarnej alebo slnovratoch.
Autor TASR
Bratislava 23. septembra (TASR) - Dňom jesennej rovnodennosti začína astronomická jeseň.
Tento rok to bude v utorok 23. septembra o 4.29 h letného stredoeurópskeho času.
Pri rovnodennosti prechádza stred slnečného kotúča svetovým rovníkom. Pri jesennej je Slnko presne na nebeskom rovníku a v ďalších dňoch, až do jarnej rovnodennosti je pod ním.
"Ak zanedbáme vplyv zemskej atmosféry pri rovnodennosti vychádza Slnko, s výnimkou pólov, presne na východe a zapadá presne na západe. Deň aj noc sú rovnako dlhé – 12 hodín a súmrak je najkratší. Vzhľadom k tomu, že vplyvom astronomickej refrakcie sú všetky telesá na nebeskej sfére zdanlivo posunuté vyššie k zenitu, budú deň aj noc u nás rovnako dlhé až 25. septembra," vysvetlil Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.
S jesennou rovnodennosťou je na Slovensku o niečo menej zvykov ako pri jarnej alebo slnovratoch. Naši predkovia podľa Rapavého uctievali bohyňu Oseň, pod dotykom ktorej všetko dozrieva, zlatne, sfarbuje do červenkastých tónov, príroda sa pripravuje na zimný odpočinok. Je to čas poďakovania za úrodu, príprava na dobu chladu.
Ľudia jej obetovali chlieb, pripravovali oplátky a kašu z obilia, kukuričnej múky aj jedlá z fazule. Bol to čas hodovania, vinobrania, pitia medových nápojov. Mágia a liečivé bylinky, ktoré nosili zavesené na krku, ich mali chrániť pred zlými duchmi a príchodom chladnejšieho obdobia. Svoje príbytky si ozdobovali jesennými plodmi, obilnými klasmi, tekvicami a všetkým s červenou, hnedou a zlatou farbou.
Tento rok to bude v utorok 23. septembra o 4.29 h letného stredoeurópskeho času.
Pri rovnodennosti prechádza stred slnečného kotúča svetovým rovníkom. Pri jesennej je Slnko presne na nebeskom rovníku a v ďalších dňoch, až do jarnej rovnodennosti je pod ním.
"Ak zanedbáme vplyv zemskej atmosféry pri rovnodennosti vychádza Slnko, s výnimkou pólov, presne na východe a zapadá presne na západe. Deň aj noc sú rovnako dlhé – 12 hodín a súmrak je najkratší. Vzhľadom k tomu, že vplyvom astronomickej refrakcie sú všetky telesá na nebeskej sfére zdanlivo posunuté vyššie k zenitu, budú deň aj noc u nás rovnako dlhé až 25. septembra," vysvetlil Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.
S jesennou rovnodennosťou je na Slovensku o niečo menej zvykov ako pri jarnej alebo slnovratoch. Naši predkovia podľa Rapavého uctievali bohyňu Oseň, pod dotykom ktorej všetko dozrieva, zlatne, sfarbuje do červenkastých tónov, príroda sa pripravuje na zimný odpočinok. Je to čas poďakovania za úrodu, príprava na dobu chladu.
Ľudia jej obetovali chlieb, pripravovali oplátky a kašu z obilia, kukuričnej múky aj jedlá z fazule. Bol to čas hodovania, vinobrania, pitia medových nápojov. Mágia a liečivé bylinky, ktoré nosili zavesené na krku, ich mali chrániť pred zlými duchmi a príchodom chladnejšieho obdobia. Svoje príbytky si ozdobovali jesennými plodmi, obilnými klasmi, tekvicami a všetkým s červenou, hnedou a zlatou farbou.