Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Exoplanéta, pomenovaná Kepler-186f podľa vesmírneho teleskopu, ktorý ju objavil, sa nachádza v súhvezdí Labute v tzv. obývateľnej zóne svojej hviezdy.
Autor TASR
Washington 18. apríla (TASR) - Medzinárodný tím astronómov objavil prvú exoplanétu v našej Galaxii len o málo väčšiu ako Zem, na ktorej by mohli byť vhodné podmienky pre existenciu života. Informuje o tom najnovšie vydanie časopisu Science.
Exoplanéta, pomenovaná Kepler-186f podľa vesmírneho teleskopu, ktorý ju objavil, sa nachádza v súhvezdí Labute v tzv. obývateľnej zóne svojej hviezdy a je vzdialená asi 500 svetelných rokov od Zeme. Je približne o desať percent väčšia ako naša planéta a okolo svojej hviezdy obehne za 130 dní.
Vzdialenosť planéty Kepler-186f od materskej hviezdy je podobná vzdialenosti Zeme od Slnka. Znamená to, že by na nej mohla byť voda v kvapalnom skupenstve, čo je základná podmienka pre rozvoj života.
"Teraz môžeme povedať, že môžu existovať aj iné, potenciálne obývateľné svety veľkosťou podobné Zemi... Už to nie je len v ríši sci-fi," povedala Elisa Quintanová z inštitútu SETI, hlavná autorka článku v Science.
Z takmer 1800 exoplanét objavených v uplynulých 20 rokov sa približne 20 nachádza v obývateľnej zóne, ale väčšina z nich je najmenej 1,5-krát väčšia ako Zem, takže ich zrejme obklopuje hrubá vrstva vodíka a hélia podobne ako Jupiter alebo Saturn.
Kepler-186f je piata a najvzdialenejšie planéta obiehajúca okolo hviezdy (červeného trpaslíka) Kepler-186. Obieha po vonkajšom okraji obývateľnej zóny tejto sústavy, čo znamená, že jej povrchová teplota nemusí byť dostatočne vysoká na to, aby zabraňovala zamŕzaniu vody.
Vedci planétu objavili vďaka tieňu
Planéta Kepler-186f sa "prezradila" tým, že vrhala tieň na svoju materskú hviezdu. Súčasné technológie však neumožňujú astronómom vidieť exoplanéty priamo. Na presnejšie informácie o atmosfére exoplanéty si musia vedci počkať až do vypustenia teleskopu Jamesa Webba.
Keplerov vesmírny ďalekohľad bol vypustený v marci 2009 a používa sa na pozorovanie približne 150.000 hviezd. Za ten čas sa zistilo, že okolo asi 3800 týchto hviezd môžu obiehať planéty. Funkčnosť Keplerovho ďalekohľadu od augusta 2013 vážne narušilo zlyhanie dvoch zo štyroch gyroskopov, ktoré zabezpečujú jeho pozíciu v priestore.
Štúdia je publikovaná v časopise Science
Exoplanéta, pomenovaná Kepler-186f podľa vesmírneho teleskopu, ktorý ju objavil, sa nachádza v súhvezdí Labute v tzv. obývateľnej zóne svojej hviezdy a je vzdialená asi 500 svetelných rokov od Zeme. Je približne o desať percent väčšia ako naša planéta a okolo svojej hviezdy obehne za 130 dní.
Vzdialenosť planéty Kepler-186f od materskej hviezdy je podobná vzdialenosti Zeme od Slnka. Znamená to, že by na nej mohla byť voda v kvapalnom skupenstve, čo je základná podmienka pre rozvoj života.
"Teraz môžeme povedať, že môžu existovať aj iné, potenciálne obývateľné svety veľkosťou podobné Zemi... Už to nie je len v ríši sci-fi," povedala Elisa Quintanová z inštitútu SETI, hlavná autorka článku v Science.
Z takmer 1800 exoplanét objavených v uplynulých 20 rokov sa približne 20 nachádza v obývateľnej zóne, ale väčšina z nich je najmenej 1,5-krát väčšia ako Zem, takže ich zrejme obklopuje hrubá vrstva vodíka a hélia podobne ako Jupiter alebo Saturn.
Kepler-186f je piata a najvzdialenejšie planéta obiehajúca okolo hviezdy (červeného trpaslíka) Kepler-186. Obieha po vonkajšom okraji obývateľnej zóny tejto sústavy, čo znamená, že jej povrchová teplota nemusí byť dostatočne vysoká na to, aby zabraňovala zamŕzaniu vody.
Vedci planétu objavili vďaka tieňu
Planéta Kepler-186f sa "prezradila" tým, že vrhala tieň na svoju materskú hviezdu. Súčasné technológie však neumožňujú astronómom vidieť exoplanéty priamo. Na presnejšie informácie o atmosfére exoplanéty si musia vedci počkať až do vypustenia teleskopu Jamesa Webba.
Keplerov vesmírny ďalekohľad bol vypustený v marci 2009 a používa sa na pozorovanie približne 150.000 hviezd. Za ten čas sa zistilo, že okolo asi 3800 týchto hviezd môžu obiehať planéty. Funkčnosť Keplerovho ďalekohľadu od augusta 2013 vážne narušilo zlyhanie dvoch zo štyroch gyroskopov, ktoré zabezpečujú jeho pozíciu v priestore.
Štúdia je publikovaná v časopise Science
