Bratislava 15. marca (TERAZ.sk) - Jar sa začne z astronomického hľadiska 20. marca presne o 6 hodine a 14. minúte nášho času. „V tomto okamihu vstúpi Slnko do znamenia Barana, čo znamená, že na jeho zdanlivej dráhe po nebeskej sfére (nazývanej ekliptika) bude v takzvanom jarnom bode (alebo tiež bode jarnej rovnodennosti), ktorého ekliptikálna dĺžka je 0°,“ vysvetľuje Zuzana Kaňuchová z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Tento bod je miesto na oblohe, kde sa pretína ekliptika s nebeským rovníkom, teda priemetom svetového rovníka na nebeskú sféru. V súčasnosti sa nachádza v súhvezdí Rýb. Teda, ak by sme sa 21. marca počas dňa pozreli na oblohu a Slnko by zhaslo, uvideli by sme na jeho mieste súhvezdie Rýb.

Obeh Zeme okolo Slnka trvá 365,25 dňa, preto sa astronomické začiatky ročných období z roka na rok posúvajú približne o štvrtinu dňa. No a aby sme o pár storočí neslávili podľa kalendára Vianoce v letnom sparne, boli zavedené prestupné roky, v ktorých sa vzniknutý rozdiel v dátume vyrovnáva.

Astronómka Zuzana Kaňuchová pripomína, že prvý jarný deň je dňom rovnodennosti, čo znamená, že všetci na Zemi budeme mať rovnako dlhý deň ako noc. V dni rovnodennosti je totiž Zem nasvietená Slnkom presne „z boku“, slnečné lúče dopadajú kolmo na rovník. Ďalej sa budú dni predlžovať a noci skracovať, a tak tomu bude až do letného slnovratu.