Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podobne ako všetky cicavce s kožušinovým povrchom tela aj koaly - malé vačkovce z pobrežia východnej Austrálie - majú problémy s teplom.
Autor TASR
Melbourne 10. júna (TASR) - Koaly objímajú v horúčavách kmene a široké dolné konáre eukalyptov, aby sa ochladili. Zistil to vedecký tím z Univerzity v Melbourne, ktorý o výsledkoch svojho výskumu informoval v odbornom časopise britskej Kráľovskej spoločnosti Biology Letters.
Podobne ako všetky cicavce s kožušinovým povrchom tela aj koaly - malé vačkovce z pobrežia východnej Austrálie - majú problémy s teplom. Nemajú potné žľazy a môžu iba lapať po dychu alebo si olizovať srsť, aby si znížili teplotu tela odparovaním, čím však strácajú z tela veľa vzácnej vody. Keďže žijú na stromoch, nehľadajú úkryt pred slnkom v brlohoch či norách.
Tím vedcov pod vedením Natalie Briscoeovej, postgraduálnej študentky zoológie na univerzite v Melbourne, sa pokúsil zistiť, či koaly využívajú aj iné možnosti ochladenia v boji s horúčavami. Vedci očipovali 37 koál a termálnou kamerou ich pozorovali vo vytýčenej oblasti na štyroch dominantných typoch stromov, troch druhoch eukalyptov a akáciách.
Pozorovanie ukázalo, že kmene eukalyptov sú v priemere o päť stupňov chladnejšie ako priemerná teplota vzduchu - počas dní výskumu dosiahla 36,4 stupňa Celzia - a niekedy dokonca až o osem stupňov. V horúčavách vyhľadávali koaly chladnejšie spodné časti stromov, kde sa rozvalili, aby maximalizovali kontakt tela so stromom.
"Významne" tiež zvýšili svoj pobyt na akáciách, ktoré nepatria medzi ich potravu, ale zo sledovaných typov stromov majú najchladnejší povrch.
Vedci vyrátali, že strata vodivého tepla pri styku s chladným kmeňom stromu predstavuje až 68 percent z tepelnej straty, ktorú koaly musia dosiahnuť, aby si udržali stabilnú teplotu tela a výrazne zredukovali potrebu odparovania vody z tela.
Austrálsky tím upozornil na doteraz nepreskúmaný význam kmeňov stromov ako nadzemných "pohlcovačov tepla" pre zvieratá, ktoré žijú na stromoch alebo sa na nich niekedy zdržiavajú, vrátane primátov, leopardov, vtákov a bezstavovcov.
Vedci zdôraznili, že vzhľadom na globálne otepľovanie je pochopenie reagovania živých organizmov na teplo veľmi dôležité, aby sme vedeli predpovedať, ako sa budú správať počas budúcich klimatických zmien a mohli sme chrániť ich prirodzené životné prostredie.
Podobne ako všetky cicavce s kožušinovým povrchom tela aj koaly - malé vačkovce z pobrežia východnej Austrálie - majú problémy s teplom. Nemajú potné žľazy a môžu iba lapať po dychu alebo si olizovať srsť, aby si znížili teplotu tela odparovaním, čím však strácajú z tela veľa vzácnej vody. Keďže žijú na stromoch, nehľadajú úkryt pred slnkom v brlohoch či norách.
Tím vedcov pod vedením Natalie Briscoeovej, postgraduálnej študentky zoológie na univerzite v Melbourne, sa pokúsil zistiť, či koaly využívajú aj iné možnosti ochladenia v boji s horúčavami. Vedci očipovali 37 koál a termálnou kamerou ich pozorovali vo vytýčenej oblasti na štyroch dominantných typoch stromov, troch druhoch eukalyptov a akáciách.
Pozorovanie ukázalo, že kmene eukalyptov sú v priemere o päť stupňov chladnejšie ako priemerná teplota vzduchu - počas dní výskumu dosiahla 36,4 stupňa Celzia - a niekedy dokonca až o osem stupňov. V horúčavách vyhľadávali koaly chladnejšie spodné časti stromov, kde sa rozvalili, aby maximalizovali kontakt tela so stromom.
"Významne" tiež zvýšili svoj pobyt na akáciách, ktoré nepatria medzi ich potravu, ale zo sledovaných typov stromov majú najchladnejší povrch.
Vedci vyrátali, že strata vodivého tepla pri styku s chladným kmeňom stromu predstavuje až 68 percent z tepelnej straty, ktorú koaly musia dosiahnuť, aby si udržali stabilnú teplotu tela a výrazne zredukovali potrebu odparovania vody z tela.
Austrálsky tím upozornil na doteraz nepreskúmaný význam kmeňov stromov ako nadzemných "pohlcovačov tepla" pre zvieratá, ktoré žijú na stromoch alebo sa na nich niekedy zdržiavajú, vrátane primátov, leopardov, vtákov a bezstavovcov.
Vedci zdôraznili, že vzhľadom na globálne otepľovanie je pochopenie reagovania živých organizmov na teplo veľmi dôležité, aby sme vedeli predpovedať, ako sa budú správať počas budúcich klimatických zmien a mohli sme chrániť ich prirodzené životné prostredie.
