Lyon/Bratislava 13. septembra (TASR) – Je považovaný za jedného z najúspešnejších skladateľov filmovej hudby. Skomponoval scénickú hudbu k viac ako 150 filmom a za svoju tvorbu získal mnoho ocenení. Aj to je dôvod, prečo má na Hollywoodskom chodníku slávy svoju hviezdu. Svojou hudbou inšpiroval aj syna Jeana-Michela Jarreho, priekopníka elektronickej hudby a veľkolepých koncertov, ktorý vystúpil v máji tohto roku so svojou šou aj v Bratislave.

V piatok 13. septembra uplynie 100 rokov od narodenia francúzskeho hudobného skladateľa a dirigenta Mauricea Jarreho. Umelec ruského pôvodu sa narodil 13. septembra 1924 vo francúzskom Lyone.

Patril medzi skladateľov filmovej hudby, ktorí zanechali svojou tvorbou výraznú stopu v dejinách svetovej kinematografie. Svedčia o tom viaceré nominácie na Oscara či iné trofeje, ako napríklad Grammy, Európska filmová cena, štyri Zlaté glóbusy popri ďalších siedmich nomináciách na toto ocenenie či dve britské filmové ceny BAFTA a mnoho ďalších.

Komponoval symfonické skladby ako aj baletnú a divadelnú hudbu, najväčší ohlas však získala práve jeho filmová tvorba. Zložil hudobný sprievod pre viac ako 150 filmov, pracoval pre legendárnych režisérov, vrátane Johna Frankenheimera, Johna Hustona, Luchina Viscontiho či Alfreda Hitchcocka. Získal troch Oscarov za hudbu k snímkam Davida Leana Lawrence z Arábie (1962), Doktor Živago (1965) a Cesta do Indie (1984).

Debutoval vo svete filme v roku 1952, jedným z jeho posledných snímok bol soundtrack k americkej dráme Snívala som o Afrike z roku 2000.

Hudbu objavil až v tínedžerskom veku a na konzervatórium odišiel z inžinierskych štúdií na parížskej Sorbonne napriek tomu, že si to jeho otec neprial. Študoval bicie, kompozíciu a harmóniu. Hrou na bicie v divadle sa spočiatku aj živil, kým ho neangažovali ako skladateľa vo francúzskom divadle Théâtre National Populaire. Zostal tam 12 rokov.

Objednávku na prvú filmovú hudbu dostal v roku 1951, o rok debutoval hudbou k dokumentu Hôtel des Invalides, prevratným opusom sa pre neho stal film Lawrence z Arábie, keď dostal spoločne s ďalšími dvoma skladateľmi zákazku na hudbu k tejto snímke. Z viacerých dôvodov nakoniec sprievodnú hudbu k filmu skomponoval iba Jarre, ktorý za ňu dostal svojho prvého Oscara.

Hudba pred ďalšie snímky režiséra Leana Doktor Živago a Cesta do Indie priniesli Jarremu opäť Oscarov. Jarre často hovoril, že režisér Lean má špecifické požiadavky na úlohu, ktorú hrá hudba vo filme a mal pre tieto požiadavky pochopenie, rozumel, čo Lean chce. Ako v roku 1989 v interview pre časopis Variety podotkol: "Štyri filmy, z toho tri Oscary, nie je to zlé".

Zameraním symfonik a známy používaním perkusií Jarre často zaraďoval do orchestra etnické hudobné nástroje ako je citara alebo fujara, alebo balalajka.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia zaradil do svojej tvorby aj syntetické zvuky, keď v roku 1982 použil elektronickú hudbu pre film Rok nebezpečného života.

Takisto zložil hudbu ku kultovému filmu Šialený Max a Dóm hromu (1985), ďalej žánrovo podobným filmom Môj nepriateľ (1985), Útek zo sna (1984) alebo Solárni bojovníci (1986).

Diapazón úspešných filmov, do ktorých Jarre skomponoval hudbu, dopĺňajú tituly ako Svedok (1985), Osudová príťažlivosť (1987), Gaby: Pravdivý príbeh (1987), Kokteil (1988), Spoločnosť mŕtvych básnikov (1989), Jakubov rebrík (1990), Duch (1990), Pán Jones (1993), Divoká rieka (1994) a Slnečná žiara (1999)

Štyrikrát ženatý Maurice Jarre zomrel 28. marca 2009 v americkom Malibu po krátkej ťažkej chorobe na rakovinu vo veku 84 rokov.

Krátko pred smrťou, vo februári 2009, pribudol do jeho zbierky trofejí čestný Zlatý medveď, ktorého sa mu rozhodli udeliť za celoživotné dielo na tradičnom nemeckom festivale Berlinale.