Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Magazín

Autor legendárneho Vladára Machiavelli sa narodil pred 550 rokmi

Ilustračné foto. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Zakladateľ modernej politickej teórie Niccolo Machiavelli emancipačne oddelil človeka od božej vôle a zároveň doširoka otvoril jeden zo zásadných politologických problémov.

Florencia/Bratislava 3. mája (TASR) - V období renesancie nevznikli len veľkolepé umelecké diela, alebo nové prírodno-filozofické a prírodovedecké teórie, ale aj významné sociálno-filozofické koncepcie. Jeden z najdôležitejších predstaviteľov týchto politologických teórií bol taliansky filozof, politik, historik a dramatik Niccolo Machiavelli, od narodenia ktorého uplynie v piatok 3. mája 550 rokov.

Zakladateľ modernej politickej teórie Niccolo Machiavelli emancipačne oddelil človeka od božej vôle a zároveň doširoka otvoril jeden zo zásadných politologických problémov. Celým jeho dielom sa totiž tiahne problém vzťahu politiky a morálky, na ktorý ponúkol pre niektorých až príliš pragmatický pohľad.

Aj preto existujú mnohé protichodné interpretácie jeho politologických úvah a jeho najznámejšieho diela Vladár. Francúzky novinár, politik a diplomat Charles Benoist to zhrnul do svojho dnes už legendárneho výroku z publikácie Le Machiavellisme (1907): "Existujú tri machiavellizmy: Machiavellizmus Machiavelliho, machiavellizmus machiavellistov a machiavellizmus antimachiavellistov. A napokon aj štvrtý - machiavellizmus tých, čo si nikdy neprečítali ani riadok z Machiavelliho a iba nevhodne používajú slovesá, podstatné a prídavné mená odvodené od jeho mena."

Niccolo Machiavelli sa narodil 3. mája 1469 vo Florencii. Jeho život a dielo je nerozlučné spojené s rodným mestom. Už od mladosti mal veľký záujem o politické problémy a dramatické udalosti, o ktoré nebola v 15. storočí na území dnešného Talianska núdza.

Do služieb vtedajšej florentskej mestskej republiky vstupuje Niccolo Machiavelli päť dní po upálení kazateľa a dominikánskeho mnícha Girolama Savonarolu, ktorý vo svojich plamenných kázňach odsudzoval nemravný život Florenťanov. V diplomatických službách republiky pôsobil 14 rokov počas exilu Medicejovcov. Zúčastnil sa mnohých diplomatických misií v Ríme, vo Francúzsku, Nemecku a venoval sa aj vojenskej problematike.

Politickú Machiavelliho kariéru ukončila reštaurácia Medicejovcov v roku 1512. Po ich návrate do Florencie sa na krátko ocitol vo väzení, lebo vyšlo najavo, že sa angažoval pri neúspešnom organizovaní obrany mesta proti nim. Neminul ho ani zákaz účasti na spoločenskom a politickom dianí. Uchýlil do ústrania na vidiek, kde napísal svoje zásadné diela ako Vladár, Rozpravy o prvej dekáde kníh Tita Lívia a Dejiny Florencie. Okrem nich napísal aj viaceré poémy a dodnes v divadlách uvádzanú hru Mandragora.

Machiavelliho politickú filozofiu nemožno vnímať bez historických súvislostí odohrávajúcich sa v Taliansku 15. storočia. Intenzívne totiž reflektoval politickú realitu tých čias, či už vnútropolitické konflikty v rámci Florencie, alebo rozdrobenosť Talianska, ktoré čelilo vojenským intervenciám zo strany Francúzska, Španielska a Nemecka. Jeho základným apelom či výzvou bolo, aby sa Taliansko zjednotilo a vznikol silný centralizovaný národný štát.

Na dosiahnutie tohto cieľa ponúkol Machiavelli sumu rád pre budúceho talianskeho zjednotiteľa a vládcu vo svojom Vladárovi, ktorý dodnes vzbudzuje kontroverzie. V diele, ktoré vyšlo po jeho smrti, poskytol návod, ako vytvoriť silný štát. Vychádzal pritom z premisy, že ľudí nemotivujú mravné normy alebo ideály, ale len materiálne záujmy. Na upevnenie moci vladára je preto nutné použiť všetky prostriedky, aj tie, ktoré sa nie vždy zhodujú s morálkou. Predpokladal, že spoločnosť nepodlieha božej vôli, ale prirodzeným zákonom a za hybnú silu dejín považoval výlučne materiálne záujmy.

Vladár sa preto stretol s odsúdením a v období silnej protireformácie sa dostal na index zakázaných kníh. Machiavelliho považovali za oportunistu a dvojtvárneho mysliteľa. Tvrdili, že jeho rady by doviedli vladára nie k úspechu, ale k záhube.

Až nemecký filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770-1831) poukázal na potrebu interpretovať Vladára nielen ako súhrn politického pragmatizmu, ale ako dielo reflektujúce aktuálnu situáciu vo vtedajšej Florencii a ako vyjadrenie naliehavej potreby zjednotiť Taliansko uprostred rozháranej Európy.

Niccolo Machiavelli zomrel 21. júna 1527 v rodnej Florencii vo veku 58 rokov.