Oak Park/Bratislava 21. júla (TASR) – Svetu zanechal množstvo hodnotných diel, ktoré inšpirujú ľudí dodnes. Medzi nimi napríklad romány Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, ale predovšetkým novelu Starec a more, za ktorú dostal v roku 1954 Nobelovu cenu za literatúru. Od narodenia amerického spisovateľa, novinára a vojnového korešpondenta Ernesta Hemingwaya, považovaného za popredného predstaviteľa tzv. stratenej generácie, uplynie v nedeľu 21. júla 120 rokov.

Ernest Miller Hemingway sa narodil v 21. júla 1899 v meste Oak Park v štáte Illinois v USA. Vyrastal v rodine otca lekára a matky učiteľky spevu ako druhé zo šiestich detí. Otec ho osobným príkladom a nadšením viedol k láske k prírode, lovu a športu. Od januára 1916 začal prispievať reportážami do školského časopisu a v školskom almanachu sa objavovali aj jeho prvé poviedky. O rok neskôr zmaturoval a napriek prianiu rodičov začal pracovať ako reportér pre noviny Kansas City Star.

V máji 1918 odišiel Hemingway do Európy kde okúsil hrôzy prvej svetovej vojny. Vážne zranenie spôsobené črepinami z mínometnej strely utrpel 8. júla 1918 a stal sa tak aj prvým zraneným Američanom na talianskom fronte.

Po návrate z prvej svetovej vojny, kde bol vodičom sanitky i vojnovým spravodajcom, vstúpil do literatúry. Stal sa členom a neskôr jedným z najvýznamnejších predstaviteľov skupiny intelektuálov nazvanej stratená generácia, ktorá sa vytvorila okolo americkej emigrantky v Paríži Gertrúdy Steinovej. Skupinu tvorila povojnová generácia umelcov, pre ktorú sa stal svet len chaosom plným nestabilných hodnôt. Základnou témou ich diel bolo sklamanie a skepsa, rozklad ľudských i spoločenských hodnôt a hľadanie východiska v úteku do prírody alebo ku kultúre.

Ernest Hemingway, ktorý bol štyrikrát ženatý a mal štyroch synov sa zúčastnil občianskej vojny v Španielsku, počas druhej svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ. Dlhé roky prežil na Kube, ako aj v meste Key Weste na Floride a počas safari v Afrike prišiel pri leteckej havárii takmer o život.

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru a prestížneho amerického novinárskeho a umeleckého ocenenia Pulitzerovej ceny hovoril: "Na písaní nie je nič zložité. Všetko, čo musíte spraviť je len si sadnúť za písací stroj a krvácať."

Prvotina Ernesta Hemingwaya Tri poviedky a desať básní vyšla v Paríži v roku 1923. Po ďalšej zbierke poviedok V našich časoch (1925) sa rozhodol vzdať sa novinárstva a venoval sa už iba literárnej činnosti. V roku 1926 vydal prvý román Slnko aj vychádza, v ktorom vyjadril sklamanie intelektuálov po prvej svetovej vojne. V nasledujúcom, autobiografickom románe Zbohom zbraniam (1929) opísal príbeh lásky medzi zraneným americkým vojakom a jeho mladou anglickou ošetrovateľkou v talianskej nemocnici. Tento román, rovnako ako aj román Komu zvonia do hrobu (1940) z obdobia španielskej občianskej vojny, na ktorej sa Hemingway zúčastnil ako vojnový korešpondent, patrí medzi jeho najlepšie diela.

Najväčšiu slávu však priniesla Hemingwayovi novela Starec a more (1952), ktorú napísal na Kube za osem týždňov. Napokon aj autor samotný hovoril, že je to to najlepšie, čo za celý život napísal. Práve za toto dielo, v ktorom na pozadí súboja starého rybára Santiaga snažiaceho sa chytiť obrovskú ponúkol sondu do ľudského myslenia v bezmocnej situácii, dostal v roku 1954 Nobelovu cenu za literatúru. Po získaní tohto ocenenia Hemingway povedal: "Nerobil som nič iné, iba písal to, čo mi kubánske more diktovalo."

Americký spisovateľ Ernest Hemingway, ktorý vtlačil svetovej literatúre výrazný rukopis a tvrdil, že niet vernejšieho priateľa ako je kniha, zomrel 2. júla 1961 v malom mestečku Ketchum v USA necelé tri týždne pred svojimi 62. narodeninami.

Údajne zomrel na následky pokusu o samovraždu, rovnako ako jeho otec, ktorý sa zastrelil. K samovražde mala Ernesta Hemingwaya dohnať depresia, ale rodina spisovateľa túto verziu poprela. Podľa nej sa neúmyselne postrelil pri čistení zbrane.