V nedeľu 7. októbra vyjde ďalší rozhovor v rámci seriálu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – Okrem predchodcu Slovana, bratislavského 1. ČsŠK, mal z dnešného Slovenska k najlepším futbalovým tímom v prvej Československej republike najbližšie tím z Fiľakova. "Klub FTC Fiľakovo delil v sezóne 1936/1937 len jediný zápas od postupu do najvyššej československej súťaže," pripomenul Matej Hanula z oddelenia novších dejín Historického ústavu SAV v rozhovore pre TASR, v ktorom sa venuje futbalu ako športovému i spoločenskému fenoménu v 1. ČSR.
Fiľakovský tím sa vtedy mohol pripojiť k bratislavskému klubu, ktorý mal možnosť hrať súťažné zápasy s najslávnejšími klubmi medzivojnovej éry, vrátane pražských S – Sparty a Slavie. "Žiaľ, Fiľakovo nezvládlo posledný zápas v Prahe," ozrejmil historik. I tak je podľa neho osud tohto klubu pozoruhodný.
"Jeho úspešná medzivojnová éra je najmä zásluha riaditeľa smaltovne Sfinx Vilmosa (Viliama) Hulitu, ktorý bol vlastne prvým futbalovým mecenášom na našom území," uviedol. "Vďaka investíciám vytvoril tím zložený z maďarských, slovenských i českých hráčov, s výborným maďarským trénerom," dodal. Poukázal i na to, že Hulita musel čeliť aj štrajku vlastných zamestnancov, ktorí sa sťažovali, že dáva viac peňazí do futbalu ako svojim pracovníkom. "Po tom spomínanom neúspechu však nastal zlom, Hulita na futbal rezignoval a Fiľakovo sa z prestížnej futbalovej mapy postupne vytratilo,“ vysvetlil historik.
V nedeľňajšom (7.10.) rozhovore, ktorý je súčasťou multimediálneho seriálu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky, Matej Hanula vysvetľuje, čo všetko prispelo k tomu, aby sa za 1. ČSR stal futbal aj u nás športovým i spoločenským fenoménom. Spomína udalosti, ktoré sa týkali zápasov, maďarsko-slovenskú i česko-slovenskú prestíž. Približuje i mediálnu pozornosť, ktorá sa venovala futbalu a tiež i to, koľko za svoje majstrovstvo dostávali tí najlepší, napríklad brankárska legenda František Plánička alebo najlepší strelec MS 1934 v Taliansku Oldřich Nejedlý.
Fiľakovský tím sa vtedy mohol pripojiť k bratislavskému klubu, ktorý mal možnosť hrať súťažné zápasy s najslávnejšími klubmi medzivojnovej éry, vrátane pražských S – Sparty a Slavie. "Žiaľ, Fiľakovo nezvládlo posledný zápas v Prahe," ozrejmil historik. I tak je podľa neho osud tohto klubu pozoruhodný.
"Jeho úspešná medzivojnová éra je najmä zásluha riaditeľa smaltovne Sfinx Vilmosa (Viliama) Hulitu, ktorý bol vlastne prvým futbalovým mecenášom na našom území," uviedol. "Vďaka investíciám vytvoril tím zložený z maďarských, slovenských i českých hráčov, s výborným maďarským trénerom," dodal. Poukázal i na to, že Hulita musel čeliť aj štrajku vlastných zamestnancov, ktorí sa sťažovali, že dáva viac peňazí do futbalu ako svojim pracovníkom. "Po tom spomínanom neúspechu však nastal zlom, Hulita na futbal rezignoval a Fiľakovo sa z prestížnej futbalovej mapy postupne vytratilo,“ vysvetlil historik.
V nedeľňajšom (7.10.) rozhovore, ktorý je súčasťou multimediálneho seriálu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky, Matej Hanula vysvetľuje, čo všetko prispelo k tomu, aby sa za 1. ČSR stal futbal aj u nás športovým i spoločenským fenoménom. Spomína udalosti, ktoré sa týkali zápasov, maďarsko-slovenskú i česko-slovenskú prestíž. Približuje i mediálnu pozornosť, ktorá sa venovala futbalu a tiež i to, koľko za svoje majstrovstvo dostávali tí najlepší, napríklad brankárska legenda František Plánička alebo najlepší strelec MS 1934 v Taliansku Oldřich Nejedlý.