Bojnice 14. septembra (TASR) – Na prstoch jednej ruky je vraj možné zrátať počet súdnych znalcov v odbore gemmológia, čo je veda o drahých a dekoračných kameňoch. Jedným z nich je aj banský inžinier Maroš Barok (1975) z Bojníc.

Okrem toho je aj dlhoročným zberateľom minerálov, brusičom drahých kameňov, ktoré tiež dokáže v zlatníckej dielni osadiť do prsteňov alebo iných druhov šperkov zo zlata či iných drahých kovov.

Jeho záľuba vo vykryštalizovaných mineráloch sa u neho prebudila, keď bol ešte žiakom základnej školy. To ho napokon priviedlo aj k štúdiu na strednej a potom aj vysokej škole baníckej. V súčasnosti pracuje v Hornonitrianskych baniach Prievidza ako prevádzkový banský technik. Vo svojej zbierke má viac než 25.000 minerálov nielen zo Slovenska, ale doslova z celého sveta. Už tretí rok ich vystavuje vo svojom súkromnom Mineralogickom a baníckom múzeu v Bojniciach, ktoré zriadil v rodinnom dome.

Foto: TASR/Pavol Remiaš

Zberateľstvo minerálov ho priviedlo aj k šperkárstvu. V múzeu vystavuje približne 3500 drahých kameňov, diamantov, briliantov, opálov, jantárov, smaragdov, rubínov, zafírov, chryzoprasov, vltavínov, achátov, ametystov a iných, ktoré väčšinou sám vybrúsil. Mnohé spracoval podľa požiadaviek reštaurátorov pri obnove starožitností a rôznych šperkov a ozdôb.

Značnú časť voľného času mu zaberie súdne znalectvo. Obracajú sa na neho orgány činné v trestnom konaní, aby napríklad posúdil hodnotu ukradnutých šperkov. Zdôrazňuje, že ako súdny znalec priamo nesúdi, iba spracováva odborný posudok. Často prichádzajú aj ľudia, ktorí niečo zdedili, alebo manželia, ktorí si po rozvode delia majetok a potrebujú ohodnotiť niektoré predmety.

„Neraz sa mi do rúk dostanú šperky či drahé kamene, ktoré si niekto kúpil a potrebuje si overiť, či sú pravé. Neraz ich však musím sklamať, pretože v súčasnej dobe sa už vyrábajú šperky aj zo syntetických drahých kameňov, a to aj diamantov, nehovoriac už o lacných pozlátených prsteňoch. Nedávno po mnohých predošlých telefonátoch prišla za mnou staršia pani, ktorá mi dopredu avizovala, že vlastní veľký kus drahého kameňa. Veľmi sa urazila, keď som jej povedal, že ide o kus zeleného skla. Neverila, čo som jej povedal, rozhodla sa, že si nájde iného znalca. Bolo mi jej ľúto,“ spomína Barok.

Pravosť kameňov skúma v gemmologickom laboratóriu. Niektoré syntetické kamene sú totiž na nerozoznanie od pravých, ale ich cena je mnohonásobne nižšia. „Tá identifikácia samotná je taká detektívka. Výbrus sa pozerá pod mikroskopom, pri 140-násobnom zväčšení. Hľadajú sa inklúzie, uzavreniny, stopy prírodnosti a podobne. Ďalšie metódy sú polariskop, refraktometer, spektroskop, index lomu. To sú prístroje merajúce optické vlastnosti. Súdne znalectvo, to je vlastne sumár krokov, výsledkom ktorých by mal byť rezultát, že ten kameň je prírodný, nie je prírodný, je syntetický, je prírodný, ale upravovaný a podobne,“ vysvetľuje znalec.

Vlastniť vzácne kamene pre neho nie je obyčajné zhromažďovanie bohatstva. Najcennejšie sú pre neho také, ktoré sám nazbieral a vybrúsil, lebo ho k nim viažu rôzne zážitky. „Úplne najnovší prírastok, mám jeden ametyst, je to od kamarátky zlatníčky z Bojníc, a budú z neho vybrúsené pekné tri malé brúsy ametystové, no a budú mať pre mňa úplne inú hodnotu, ako len cenu brúsu, alebo teda práce a fialovej farby kremeňa,“ potvrdil svoj vzťah ku kameňom Barok.

Foto: TASR/Pavel Neubauer