Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Každý deň ľudia mechanicky vystupujú na staniciach bruselského metra, a pritom niektoré z nich v sebe skrývajú zaujímavý príbeh. Viaceré stanice v sebe nesú historický odkaz.
Autor TASR
Brusel 5. marca (TASR) – Legendárny spevák s podmaňujúcim prejavom a titulom najväčšieho Belgičana všetkých čias. Reč je o Jacquovi Brelovi, šansoniérovi, ktorý zložil pieseň aj samotnému Bruselu. Jeho odkaz je stále živý, každý deň si ho pripomínajú cestujúci v bruselskom metre.
Jacques Brel (1929-78) bol spevák, umelec, herec a režisér. Narodil sa v Bruseli v štvrti Schaarbeek a jeho rodina mala flámske korene. Škole veľa nedal, radšej sa venoval písaniu básní a divadelných hier.
Jeho otec bol spoluvlastníkom fabriky na výrobu kartónu s názvom Vanneste & Brel. Umelec tam pracoval v rokoch 1947-53, ale už v roku 1952 začal skladať prvé piesne. Sprvu spieval pred rodinou, neskôr vystupoval v bruselských kabaretoch.
Slávu a popularitu si vydobyl až v druhej polovici 50. rokov. Hudobnú scénu opustil v roku 1967 a začal sa viac venovať filmu, ale jeho tvorba rezonovala naďalej.
Brel zvečnil svoje rodné mesto v rovnomennej piesni Bruxelles. Ospevuje v nej časti Bruselu a časy, keď dámy v belgickej metropole "tancovali v krinolínach". Hoci dnes už fabrika, v ktorej ako mladík začal svoj pracovný život, nestojí, jeho meno stále pripomína aspoň priľahlá stanica metra.
Od smrti speváka uplynuli desaťročia, ale medzi Belgičanmi jeho pamiatka stále žije. Dôkazom je, že v roku 2005 si ho diváci belgickej verejnoprávnej televízie a rozhlasu RTBF zvolili za "najväčšieho Belgičana". Môžu za to piesne, ktoré prekypujú nadčasovými príbehmi lásky, aktuálnymi aj dnes.
Jacques Brel (1929-78) bol spevák, umelec, herec a režisér. Narodil sa v Bruseli v štvrti Schaarbeek a jeho rodina mala flámske korene. Škole veľa nedal, radšej sa venoval písaniu básní a divadelných hier.
Jeho otec bol spoluvlastníkom fabriky na výrobu kartónu s názvom Vanneste & Brel. Umelec tam pracoval v rokoch 1947-53, ale už v roku 1952 začal skladať prvé piesne. Sprvu spieval pred rodinou, neskôr vystupoval v bruselských kabaretoch.
Slávu a popularitu si vydobyl až v druhej polovici 50. rokov. Hudobnú scénu opustil v roku 1967 a začal sa viac venovať filmu, ale jeho tvorba rezonovala naďalej.
Brel zvečnil svoje rodné mesto v rovnomennej piesni Bruxelles. Ospevuje v nej časti Bruselu a časy, keď dámy v belgickej metropole "tancovali v krinolínach". Hoci dnes už fabrika, v ktorej ako mladík začal svoj pracovný život, nestojí, jeho meno stále pripomína aspoň priľahlá stanica metra.
Od smrti speváka uplynuli desaťročia, ale medzi Belgičanmi jeho pamiatka stále žije. Dôkazom je, že v roku 2005 si ho diváci belgickej verejnoprávnej televízie a rozhlasu RTBF zvolili za "najväčšieho Belgičana". Môžu za to piesne, ktoré prekypujú nadčasovými príbehmi lásky, aktuálnymi aj dnes.
