So Štedrým večerom sú späté sladké či slané špeciality, ale aj neodmysliteľné belgické pivo.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 29. decembra (TASR) – V Belgicku sa na Vianoce snúbia regionálne gastronomické špeciality s novými trendmi. So Štedrým večerom sú späté sladké či slané špeciality, ale aj neodmysliteľné belgické pivo. V Luxembursku sú zas zvyky a pochúťky počas vianočného obdobia bližšie k nemeckým tradíciám.
Rovnako ako v ostatných európskych štátoch i v Belgicku v predvianočnom adventnom období žiaria detské úsmevy v očakávaní jedného dátumu – 6. decembra. Deti sa tešia na Mikuláša, ktorý im nosí sladkosti, ale aj čosi viac. V Belgicku nie je neobvyklé, že si pri čižme zavesenej pri krbe alebo komíne nájdu okrem cukroviniek, orechov a ovocia aj hodnotnejšie materiálne darčeky.
Dospelí obyvatelia si zas prídu na svoje na vianočných trhoch, ktoré sa v Belgicku tešia veľkej obľube. Na trhoch rozvoniavajú koláče, perníky a vo Valónsku a na východe Belgicka, kde žije nemecká menšina, je väčšinou v ponuke varené víno. Nájdete ich vo všetkých väčších belgických mestách, ale najväčšie a najstaršie vianočné trhy v Belgicku s 30-ročnou tradíciou sú v meste Liege na východe krajiny.
Kým v ostatných mestách sú na trhoch obvykle len stánky s občerstvením a remeselnými výrobkami, vo východobelgickom meste zašli ďalej. V centre tradične postavia celú vianočnú dedinu s vlastnou radnicou, kostolom, poštou a dvoma stovkami chatiek. Trhy v Liege sú veľmi populárne a každý rok pritiahnu dva milióny návštevníkov z Belgicka a okolitých štátov.
Na štedrovečernom stole Belgičanov býva často morka alebo hus, ale neraz aj morské plody. Tradičným vianočným koláčom je "buche de Noel", čo je zjednodušene povedané vianočná roláda. Po večeri v rodinnom kruhu a rozbalení darčekov sa najmä mladí zvyknú stretávať s kamarátmi pri pohári piva.
Menu je v každom kúte krajiny odlišné a najviac to cítiť pri miestnych špecialitách. Najviac ich možno nájsť na juhu a východe Belgicka.
Pre Valónsko a rovnako aj sever Francúzska je typické sladké pečivo nazývané "cougnolle", ktoré má najbližšie k slovenskej vianočke. V okolí mesta Liege si zas pochutnávajú na vianočných lievancoch s hrozienkami a skaramelizovanými plátkami jabĺk.
Zo slaných špecialít sa nedajú nespomenúť špeciálne vianočné jaternice, ktoré obsahujú aj kel a majú preto neobvyklú zelenú farbu. Na východe Belgicka na Vianoce pripravujú delikatesu zvanú "pâté gaumais". Základom tohto slaného koláča je marinované bravčové mäso.
Na druhý sviatok vianočný, 26. decembra, pretrváva v meste Virton už od roku 1959 tradícia súťaže v jedení tohto koláča. Rekord drží jedák, ktorý počas 20 minút zjedol viac ako jeden a pol kilogramu mäsovej pochúťky.
Hoci v menšom počte, aj Belgičania chodievajú podobne ako Slováci na polnočnú omšu. V súčasnosti sa čoraz častejšie stáva, že je bohoslužba posunutá na skoršiu hodinu, ešte pred polnocou. Mnoho ľudí, ktorí nejdú na bohoslužbu, zas zvykne vyjsť v noci do ulíc, aby zapálili presne o polnoci sviečku. Obľúbeným miestom tejto tradície je hlavné bruselské námestie Grand Place.
Luxemburčania si na začiatku adventu zvyknú vyrobiť alebo zaobstarať vianočný veniec z čečiny - tak, ako ho poznáme na Slovensku. Deti zas blížiace sa Vianoce netrpezlivo očakávajú pri otváraní čokoládových okienok adventného kalendára.
Na vianočných trhoch cítiť pri pokrmoch vplyv nemeckej kuchyne. Môžete si tam pochutnať na zemiakových plackách, varenom víne a vaječnom koňaku. Pri sladkých pochúťkach prevládajú perníky.
Pre obyvateľov najmenšieho štátu Beneluxu majú Vianoce obdobne ako v Belgicku duchovný aj rodinný rozmer. Zvyknú chodievať na polnočnú omšu, alebo na vianočnú omšu na prvý sviatok vianočný. V krajine má veľkú tradíciu betlehem pod vianočným stromčekom. V mnohých dedinách deti zvyknú na sviatky hrávať scénku o narodení Ježiša Krista.
V minulosti Luxemburčania jedávali najväčšiu vianočnú špecialitu až po príchode z polnočnej omše. Zvykli servírovať krvavnice so zemiakovou kašou a jablkovým kompótom. V súčasnosti je po vzore Belgicka na štedrovečernom stole často morka, morské plody, vianočná roláda a perníky v tvare vianočného stromčeka.
Vianočné trhy sa tešia veľkej obľube
Rovnako ako v ostatných európskych štátoch i v Belgicku v predvianočnom adventnom období žiaria detské úsmevy v očakávaní jedného dátumu – 6. decembra. Deti sa tešia na Mikuláša, ktorý im nosí sladkosti, ale aj čosi viac. V Belgicku nie je neobvyklé, že si pri čižme zavesenej pri krbe alebo komíne nájdu okrem cukroviniek, orechov a ovocia aj hodnotnejšie materiálne darčeky.
Dospelí obyvatelia si zas prídu na svoje na vianočných trhoch, ktoré sa v Belgicku tešia veľkej obľube. Na trhoch rozvoniavajú koláče, perníky a vo Valónsku a na východe Belgicka, kde žije nemecká menšina, je väčšinou v ponuke varené víno. Nájdete ich vo všetkých väčších belgických mestách, ale najväčšie a najstaršie vianočné trhy v Belgicku s 30-ročnou tradíciou sú v meste Liege na východe krajiny.
Kým v ostatných mestách sú na trhoch obvykle len stánky s občerstvením a remeselnými výrobkami, vo východobelgickom meste zašli ďalej. V centre tradične postavia celú vianočnú dedinu s vlastnou radnicou, kostolom, poštou a dvoma stovkami chatiek. Trhy v Liege sú veľmi populárne a každý rok pritiahnu dva milióny návštevníkov z Belgicka a okolitých štátov.
Štedrý deň na belgický spôsob
Na štedrovečernom stole Belgičanov býva často morka alebo hus, ale neraz aj morské plody. Tradičným vianočným koláčom je "buche de Noel", čo je zjednodušene povedané vianočná roláda. Po večeri v rodinnom kruhu a rozbalení darčekov sa najmä mladí zvyknú stretávať s kamarátmi pri pohári piva.
Menu je v každom kúte krajiny odlišné a najviac to cítiť pri miestnych špecialitách. Najviac ich možno nájsť na juhu a východe Belgicka.
Pre Valónsko a rovnako aj sever Francúzska je typické sladké pečivo nazývané "cougnolle", ktoré má najbližšie k slovenskej vianočke. V okolí mesta Liege si zas pochutnávajú na vianočných lievancoch s hrozienkami a skaramelizovanými plátkami jabĺk.
Zo slaných špecialít sa nedajú nespomenúť špeciálne vianočné jaternice, ktoré obsahujú aj kel a majú preto neobvyklú zelenú farbu. Na východe Belgicka na Vianoce pripravujú delikatesu zvanú "pâté gaumais". Základom tohto slaného koláča je marinované bravčové mäso.
Na druhý sviatok vianočný, 26. decembra, pretrváva v meste Virton už od roku 1959 tradícia súťaže v jedení tohto koláča. Rekord drží jedák, ktorý počas 20 minút zjedol viac ako jeden a pol kilogramu mäsovej pochúťky.
Hoci v menšom počte, aj Belgičania chodievajú podobne ako Slováci na polnočnú omšu. V súčasnosti sa čoraz častejšie stáva, že je bohoslužba posunutá na skoršiu hodinu, ešte pred polnocou. Mnoho ľudí, ktorí nejdú na bohoslužbu, zas zvykne vyjsť v noci do ulíc, aby zapálili presne o polnoci sviečku. Obľúbeným miestom tejto tradície je hlavné bruselské námestie Grand Place.
V Luxembursku cítiť na Vianoce vplyv nemeckej kuchyne
Luxemburčania si na začiatku adventu zvyknú vyrobiť alebo zaobstarať vianočný veniec z čečiny - tak, ako ho poznáme na Slovensku. Deti zas blížiace sa Vianoce netrpezlivo očakávajú pri otváraní čokoládových okienok adventného kalendára.
Na vianočných trhoch cítiť pri pokrmoch vplyv nemeckej kuchyne. Môžete si tam pochutnať na zemiakových plackách, varenom víne a vaječnom koňaku. Pri sladkých pochúťkach prevládajú perníky.
Pre obyvateľov najmenšieho štátu Beneluxu majú Vianoce obdobne ako v Belgicku duchovný aj rodinný rozmer. Zvyknú chodievať na polnočnú omšu, alebo na vianočnú omšu na prvý sviatok vianočný. V krajine má veľkú tradíciu betlehem pod vianočným stromčekom. V mnohých dedinách deti zvyknú na sviatky hrávať scénku o narodení Ježiša Krista.
V minulosti Luxemburčania jedávali najväčšiu vianočnú špecialitu až po príchode z polnočnej omše. Zvykli servírovať krvavnice so zemiakovou kašou a jablkovým kompótom. V súčasnosti je po vzore Belgicka na štedrovečernom stole často morka, morské plody, vianočná roláda a perníky v tvare vianočného stromčeka.