Rím 15. februára (TASR) - Benátsky karneval (Carnevale di Venezia) je najslávnejším podujatím tohto druhu v Európe. V čase svojho konania ním žije celé mesto; ulice sú plné farebných masiek, hudby a radosti. Tohtoročné oslavy sa začínajú v sobotu 16. februára a ich priebeh končí programom v utorok 5. marca.

Karneval láka do mesta lagún množstvo turistov z celého sveta; niektorí z nich sú aj herci a účinkujúci. Benátčania sa predháňajú vo výrobe tradičných masiek a vymýšľaní rôznych akcií, spojených s karnevalom.

Slovo karneval pochádza z neskorolatinského výrazu "carne levare" – odoprieť si mäso. Ľudová etymológia však odvodzuje toto slovo od výrazu "carne vale", dať mäsu zbohom.

Benátsky karneval je pohyblivým obdobím zábavy pred Popolcovou stredou (6. marca) a nadchádzajúcim 40-dňovým pôstom pred veľkonočnými sviatkami.

Dôležitú úlohu počas neho zohrávali masky, ktoré boli zárukou anonymity. Na niekoľko dní sa pod nimi skryli spoločenské rozdiely a obyvatelia sa takto nikým nepoznaní venovali neviazanej zábave.

Hlavná časť karnevalu sa odohráva na Veľkom kanáli, (Canal Grande), ktorý je hlavnou dopravnou tepnou Benátok. Je najhlbším z benátskych kanálov a je to bývalé koryto rieky Brenta. Centrom karnevalového diania je aj Námestie sv. Marka (Piasa San Marco), hlavné námestie v Benátkach, pomenované po patrónovi Benátok.

Karneval každý rok otvára "let anjela", ktorý sa vznáša na oceľových lanách nad Námestím sv. Marka. Táto tradícia bola založená už v roku 1548, keď sa jeden z artistov vyšplhal na strechu zvonice a odtiaľ na dvojitom lane "preletel" až k tribúne paláca dóžu (historický titul vladára v niektorých republikách na Apeninskom polostrove).

Najmä vo večerných hodinách ožívajú Benátky rôznymi divadelnými predstaveniami, ktoré sa konajú v divadlách a aj priamo v uliciach mesta. Konajú sa tu aj koncerty a inokedy takmer prázdne sály pompéznych palácov sa zaplnia večierkami a maškarnými plesmi. Na mnohých miestach sa predávajú rôzne masky. Magická atmosféra karnevalu prechádza celým mestom. Niet nad blúdenie v krivolakých uličkách medzi spleťou kanálov a mostíkov.

Tradície tejto okázalej, bohatej a bezstarostnej slávnosti siahajú do 11. storočia. Najstarší dokument týkajúci sa používania masiek v Benátkach sa datuje k dátumu 2. mája 1268. V 14. storočí začali platiť zákony s cieľom zastaviť morálny úpadok benátskej spoločnosti.

Rada mesta vydala 13. augusta 1608 vyhlásenie, v ktorom sa hovorilo, že nosenie masky po celý rok predstavuje vážne ohrozenie republiky. Mnohí šľachtici používali totiž masky aj pri hazardných hrách, aby sa takto skryli pred veriteľmi. Aby sa zabránilo strašným následkom tohto nemorálneho správania, mal každý občan, šľachtic a cudzinec nosiť masku len počas dní karnevalu, alebo na oficiálnych hostinách.

Karnevalové tradície v Benátkach upadli po páde Benátskej republiky. Úplný koniec pre karneval znamenalo dobytie mesta Napoleonom v roku 1797, ktorý karneval zakázal.

Obnovenie tejto tradície v roku 1979 každoročne priláka do Benátok státisíce návštevníkov. Okrem miestnych obyvateľov, ktorí sa obliekajú do neuveriteľných kostýmov, konajú sa počas karnevalu aj slávnostné sprievody pripomínajúce dejiny mesta. Mestom zaľúbencov pochodujú zástupcovia všetkých stavov a cechov, vojaci, princezné... A všade sú prítomní aj muzikanti.

Vo svete najznámejším karnevalom je karneval v brazílskej metropole Rio de Janeiro. Trvá nonstop niekoľko dní a v roku 2019 sa začína v piatok 1. marca.