Bratislava 20. decembra (TASR) - Význam Vianoc dnes spočíva predovšetkým v potvrdzovaní súdržnosti rodín či komunít. Napriek tomu sú tieto sviatky produktom kresťanskej kultúry. Pre TASR to priblížila etnologička zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Zuzana Beňušková.

"Na ich podobe a spôsoboch prežívania vo verejnej i privátnej sfére sa výrazne podieľa komerčná sféra," spresnila etnologička. Podotkla, že hoci obsah sviatku Vianoc dominantne sformovala kresťanská tradícia, dnešné spôsoby ich prežívania sa odlišujú nielen medzi veriacimi a ľuďmi bez náboženskej viery. "Ich niektoré podoby okrem sociálneho prostredia ovplyvňujú aj podmienky života vo vidieckych a mestských sídlach," uviedla.

K posunom dochádza podľa nej aj vo výskyte vianočných praktík považovaných ešte na konci 20. storočia za tradičné. "Zvyk posielania vianočných pohľadníc prešiel výraznou inováciou a dnes vykazuje nové formy, napríklad pozdravy sa posielajú cez internet alebo prostredníctvom mobilných telefónov," priblížila Beňušková.

Doplnila, že, naopak, ďalšie prvky, ktoré sa do vianočných rituálov dostali iba v posledných dvadsiatich rokoch, sú dnes už vnímané ako tradičné. Napríklad svätenie adventných vencov, vianočné trhy či niektoré televízne rozprávky. "Ich včleneniu do vianočnej praxe pomáha prepojenie so staršími vianočnými zvykmi," priblížila s tým, že ide napríklad o koledovanie a prípravu tradičných obradových jedál a nápojov.