V druhej polovici 60. rokov 20. storočia patril Fischer k najlepších svetovým šachistom.
Autor TASR
Chicago/Bratislava 9. marca (TASR) - V roku 1972 sa Bobby Fischer stal prvým americkým šachistom s titulom svetového šampióna. Zdolal totiž ruského veľmajstra Borisa Spasského, ktorý reprezentoval vtedajší Sovietsky zväz. Vo štvrtok 9. marca uplynie 80 rokov od narodenia legendárneho šachistu, ktorý od roku 1992 žil mimo USA.
Bobby Fischer, celým menom Robert James Fischer, sa narodil 9. marca 1943 Chicagu. Vyrastal v rodine bez otca a o jeho výchovu sa starala prevažne o šesť rokov staršia sestra a v neposlednom rade aj ulica. Matka, ktorá bola samoživiteľkou rodiny, striedala zamestnania a rodina sa často nachádzala na hranici chudoby. Šach bol pre malého Fischera únikom pred tvrdou životnou realitou. Už ako 13-ročný v roku 1956 vyhral juniorské šachové majstrovstvá USA a o rok neskôr sa stal najmladším šachovým šampiónom Spojených štátov.
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia patril Fischer k najlepších svetovým šachistom. Vyhral väčšinu svetových turnajov a zúčastnil sa na štyroch šachových olympiádach, na ktorých odohral 65 partií. Z nich 40 vyhral, 18 remizoval a len 7 partií prehral.
Osemnásobný šachový majster USA sa v roku 1972 stal aj prvým americkým šachistom, ktorý dokázal získať titul majstra sveta. Ten vybojoval v Reykjavíku, kde zdolal vtedajšieho majstra Borisa Spasského.
Historický šachový duel medzi 29-ročným Fischerom a už etablovaným šachovým veľmajstrom Spasským mal v tej dobe, známej ako studená vojna, aj výrazný politický rozmer. O zápase sa písalo ako o stretnutí veľkého ruského medveďa s mladým americkým vlkom. Triumf Fischera niektoré vtedajšie západné média označovali ako víťazstvo demokracie nad totalitou.
Bobby Fischer však nevynikal len šachovou genialitou, ale aj značne komplikovanou povahou a kontroverznými názormi. V roku 1975 odmietol obhajovať titul svetového šampióna. Svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že Medzinárodná šachová federácia (FIDE) nesplnila všetky jeho podmienky, ktoré pred obhajobu stanovil. A tak bol v apríli 1975 bez boja za nového majstra sveta vyhlásený ruský (vtedy sovietsky) šachista Anatolij Karpov.
Na medzinárodnú šachovú scénu sa Fischer vrátil po dlhoročnej odmlke v roku 1992, keď prijal výzvu od Spasského. Duel sa uskutočnil v bývalej Juhoslávii, čo výrazne poznačilo ďalší osud geniálneho amerického šachistu. Fischer síce vyhral, ale draho za to zaplatil. Úrady USA ho obvinili z porušenia embarga voči Juhoslávii a z daňových únikov. Hrozila mu vysoká pokuta a desaťročné väzenie, a preto sa do USA nevrátil. Žil striedavo v Maďarsku, na Filipínach a v Japonsku.
V decembri roku 2003 zbavili Fischera amerického občianstva. Za nelegálny vstup do krajiny ho v Japonsku 13. júla 2004 zatkli a deportovali do imigračného centra pri Tokiu. V japonskom väzení strávil osem mesiacov. Prepustili ho 24. marca 2005 a dovolili mu krajinu opustiť napriek žiadosti USA o jeho vydanie. V tom istom roku mu poskytol politický azyl a udelil občianstvo Island.
Životný príbeh zázračného dieťaťa amerického šachu zaujal nielen mnohých publicistov, ktorí o ňom napísali biografické knihy, ale aj Hollywood. Na filmových plátnach sa v roku 2014 objavila snímka Pawn sacrifice (Ťah pešiakom), v ktorom šachistu stvárnil americký herec Tobey Maguire.
Legendárny šachista zomrel v Reykjavíku 17. januára 2008 vo veku 64 rokov na ochorenie pečene.
Zdroje: www.chess24.com; www.britannica.com
Bobby Fischer, celým menom Robert James Fischer, sa narodil 9. marca 1943 Chicagu. Vyrastal v rodine bez otca a o jeho výchovu sa starala prevažne o šesť rokov staršia sestra a v neposlednom rade aj ulica. Matka, ktorá bola samoživiteľkou rodiny, striedala zamestnania a rodina sa často nachádzala na hranici chudoby. Šach bol pre malého Fischera únikom pred tvrdou životnou realitou. Už ako 13-ročný v roku 1956 vyhral juniorské šachové majstrovstvá USA a o rok neskôr sa stal najmladším šachovým šampiónom Spojených štátov.
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia patril Fischer k najlepších svetovým šachistom. Vyhral väčšinu svetových turnajov a zúčastnil sa na štyroch šachových olympiádach, na ktorých odohral 65 partií. Z nich 40 vyhral, 18 remizoval a len 7 partií prehral.
Osemnásobný šachový majster USA sa v roku 1972 stal aj prvým americkým šachistom, ktorý dokázal získať titul majstra sveta. Ten vybojoval v Reykjavíku, kde zdolal vtedajšieho majstra Borisa Spasského.
Historický šachový duel medzi 29-ročným Fischerom a už etablovaným šachovým veľmajstrom Spasským mal v tej dobe, známej ako studená vojna, aj výrazný politický rozmer. O zápase sa písalo ako o stretnutí veľkého ruského medveďa s mladým americkým vlkom. Triumf Fischera niektoré vtedajšie západné média označovali ako víťazstvo demokracie nad totalitou.
Bobby Fischer však nevynikal len šachovou genialitou, ale aj značne komplikovanou povahou a kontroverznými názormi. V roku 1975 odmietol obhajovať titul svetového šampióna. Svoje rozhodnutie vysvetlil tým, že Medzinárodná šachová federácia (FIDE) nesplnila všetky jeho podmienky, ktoré pred obhajobu stanovil. A tak bol v apríli 1975 bez boja za nového majstra sveta vyhlásený ruský (vtedy sovietsky) šachista Anatolij Karpov.
Na medzinárodnú šachovú scénu sa Fischer vrátil po dlhoročnej odmlke v roku 1992, keď prijal výzvu od Spasského. Duel sa uskutočnil v bývalej Juhoslávii, čo výrazne poznačilo ďalší osud geniálneho amerického šachistu. Fischer síce vyhral, ale draho za to zaplatil. Úrady USA ho obvinili z porušenia embarga voči Juhoslávii a z daňových únikov. Hrozila mu vysoká pokuta a desaťročné väzenie, a preto sa do USA nevrátil. Žil striedavo v Maďarsku, na Filipínach a v Japonsku.
V decembri roku 2003 zbavili Fischera amerického občianstva. Za nelegálny vstup do krajiny ho v Japonsku 13. júla 2004 zatkli a deportovali do imigračného centra pri Tokiu. V japonskom väzení strávil osem mesiacov. Prepustili ho 24. marca 2005 a dovolili mu krajinu opustiť napriek žiadosti USA o jeho vydanie. V tom istom roku mu poskytol politický azyl a udelil občianstvo Island.
Životný príbeh zázračného dieťaťa amerického šachu zaujal nielen mnohých publicistov, ktorí o ňom napísali biografické knihy, ale aj Hollywood. Na filmových plátnach sa v roku 2014 objavila snímka Pawn sacrifice (Ťah pešiakom), v ktorom šachistu stvárnil americký herec Tobey Maguire.
Legendárny šachista zomrel v Reykjavíku 17. januára 2008 vo veku 64 rokov na ochorenie pečene.
Zdroje: www.chess24.com; www.britannica.com