Krynica - Zdrój 17. januára (TASR) - Bohatá a celoročná, dva prívlastky, ktoré azda najlepšie vystihujú dovolenkovú ponuku Gorlicko-Sadeckého regiónu ležiaceho v juhovýchodnej časti Poľska. Preslávili ho miestni včelári, drevené kostolíky, liečivé pramene i tamojšie Beskydy, ktoré je možné spoznávať v týchto dňoch na lyžiach či v sprievode urastených huculov.



Malopoľské vojvodstvo, do ktorého patrí spomínaný región, si obľúbili pre jeho blízkosť so Slovenskom aj mnohí našinci. Jednou z ich zastávok býva napríklad nenápadná Bobowa - mestečko v údolí rieky Biala, ktoré je dobre známe i za hranicami Poľska. Zviditeľnila ho paličkovaná čipka, ktorej sa venujú miestne ženy už od 16. storočia. Ich šikovnosť ocenili na výstavách aj v americkom St. Luis či San Franciscu.

Tradíciu chýrneho ľudového umenia dnes udržiava pri živote Spoločnosť regionálnej tvorivosti, ktorá sa každoročne podieľa na organizácii Medzinárodného festivalu paličkovanej čipky v Bobowej. Za názornou ukážkou jej výroby prichádzajú turisti do priestorov tamojšieho múzea.

Po obhliadke bobowských kostolov smerujú kroky návštevníkov zvyčajne k dverám starého holičstva, kde pracuje už takmer štyri desaťročia najznámejší miestny kaderník Ján Podosek. U "čiperného" seniora sa turisti väčšinou nedožadujú úpravy účesu, ale sprístupnenia vedľa stojacej židovskej synagógy, ktorou sprevádza už dlhé roky ľudí z rôznych kútov sveta.

Gorlicko-Sadecký región majú aktuálne "na muške" milovníci zimných športov. Desať lyžiarskych areálov v okolitých Beskydách disponuje 100 kilometrami zjazdoviek. K najznámejším strediskám patria Tylicz, Wierchomla, Piwniczna, Sekowa či Krynica - Zdrój s najdlhšou osvetlenou zjazdovkou na území Poľska. Priaznivci bežeckého lyžovania si zasa obľúbili Krzywu v Nízkych Beskydách, okolie ktorej križuje úctyhodných 80 kilometrov upravených tratí.

Zmienenú Krynicu, známu vďaka lyžovačke či miestnej rodáčke - poľskej Miss Katarzyne Krzeszowskej, preslávili predovšetkým jej liečivé pramene. Mesto pre množstvo sanatórií, "pijalní" minerálnych vôd a jeho podmanivú atmosféru označujú za perlu poľských kúpeľov. Je zároveň významným kultúrnym centrom na poľsko-slovenskom pohraničí. V auguste sa napríklad vďaka festivalu Jana Kiepury stáva hlavným mestom operety.

Návštevníkov Krynice a okolia zvyknú očariť i tamojšie drevené kostolíky, ktoré sú pozostatkom po Lemkoch, ako tu hovoria Rusínom. Až šesť z ôsmich malopoľských chrámov, zapísaných v zoznamoch svetového dedičstva UNESCO, leží v Gorlicko-Sadeckej oblasti. Sú súčasťou chodníka drevenej architektúry ponúkajúceho na obdiv 253 objektov a 1500 kilometrov značených trás. Jeden z najkrajších kostolíkov zdobí napríklad už od polovice 17. storočia obec Kwiaton.

Aj chutná regionálna kuchyňa láka do kraja pod Beskydami návštevníkov počas celého roka. Opiera sa o lokálne pochúťky z mäsa, fazule, zeleniny, ovčie syry či ovocie z miestnych sadov. Nie náhodou je jedným zo symbolov regiónu "chutné" červené jablko. Kotleta pečená na víne s rozmarínom, guľáš s plackami či "žurek" - kyslastá polievka z údeniny, patria k miestnym špecialitám. Unikátnu kuchyňu založenú na mede prichádzajú degustovať turisti do areálu včelárstva v obci Stróże, ktoré je s počtom 1500 včelích rodín najväčším producentom medu na území Poľska.

Prívlastkom rekordné možno označiť aj neďaleké gazdovstvo v Regietówe, ktoré sa venuje záchrane huculských koní. Aktuálne sa stará o takmer 300 jedincov, čo z neho robí najväčšiu chovateľskú stanicu huculov v Európe. Zmienené plemeno, ktoré si dobre rozumie s človekom, je vhodné na prácu v lesoch, využívajú ho však aj pri hipoterapii či agroturistike. Jazda na saniach ťahaných urastenými huculmi, patrí k najväčším atrakciám Regietowa, čo potvrdzujú aj miestne štatistiky. Každú zimu priláka do kraja pod Beskydami vyše 8000 turistov.