S vykopávkou stavby Justičáku sa začalo začiatkom marca 1931. Na stavbe pracovalo 140 robotníkov a dokočilo ju 48 robotníkov.
Autor TASR
Bratislava 31. decembra (TASR) – Bratislavský Justičný palác, v ktorom aktuálne sídli Krajský súd Bratislava (KS) a Okresný súd (OS) Bratislava 1, slúži svojmu účelu už 85 rokov.
Budova Justičného paláca aj s väznicou bola dokončená a odovzdaná do užívania 31. decembra roku 1936. TASR o tom informoval hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
"Ministerská rada v Prahe 30. júna 1922 rozhodla, že Justičný palác v Bratislave sa postaví na námestí Slobody. Toto stavenisko nevyhovovalo a hľadalo sa riešenie v iných častiach mesta. Nakoniec sa schválil zámer postaviť budovu v priestoroch Záhradníckej ulice, kde boli v tom čase záhrady a obytné prízemné domy. Z niekoľkých návrhov bol prijatý návrh Alexandra Skuteckého," priblížil Adamčiak.
S vykopávkou stavby Justičáku sa začalo začiatkom marca 1931. Na stavbe pracovalo 140 robotníkov a dokočilo ju 48 robotníkov. "Justičný palác sa mal postaviť pre krajský súd, okresný súd, krajskú prokuratúru a okresnú prokuratúru. Súčasne sa mala postaviť aj budova väznice, ktorá mala tvoriť súčasť Justičného paláca. Tvorili ju aj dve budovy, a to budova pre justičných zamestnancov a budova pre väzenských zamestnancov. Okrem toho do komplexu patrila aj budova kotolne s 50 metrovým komínom," vysvetlil hovorca KS v Bratislave.
Po dokončení stavby sa do Justičáku okrem KS, OS a prokuratúr nasťahovali aj pozemková kniha, firemný register a register trestov a neskôr po roku 1948 aj verejní notári a advokácia.
"V roku 1986 sídlilo v budove celkom 19 organizácií. Od roku 1982 kvôli plánovanej rekonštrukcii budovy ju postupne opúšťali jednotlivé organizácie. Zostali v nej KS, OS, prokuratúry, pozemková kniha, firemný register a register trestov. Rekonštrukcia Justičného paláca sa začala v roku 1986, pričom celková rekonštrukcia sa ukončila v rokoch 1996 až 1997," povedal ďalej pre TASR.
"Justičák" do roku 1996 spravoval Mestský súd v Bratislave a od novembra 1996 ho spravuje KS v Bratislave.
Síce celú budovu Justičného paláca dokončili a odovzdali do užívania už 31. decembra roku 1936, teda pred 85 rokmi. Samotná väznica začala fungovať od 15. januára 1937. Uvádza sa na stránke Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Jej aktuálna kapacita je viac ako 740 väzňov.
"Budova väznice bola postavená na účely vyšetrovacej väzby v zadnom trakte Justičného paláca podľa pensylvánsko-panoptického vzoru v tvare kríža. Z kruhovej centrály budovy vychádzajú schodištia na tri poschodia, odkiaľ vedú chodby k jednotlivým celám. V dobe jej odovzdania do užívania mala kapacitu 358 osôb. V súčasnosti má ústav kapacitu 255 obvinených a 487 odsúdených, z toho 122 odsúdených je umiestnených na otvorenom oddelení v Bratislave, ktoré bolo zriadené dňom 1. novembra 2008," píše sa ďalej na stránke ZVJS.
Najväčšie zmeny v tejto bratislavskej väznici sa uskutočnili v 70. až 80. rokoch 20. storočia. Správa väznice sa presťahovala z priestorov väznice do novej administratívno-správnej budovy. Doplnkovou výstavbou s prístavbami sa celý areál uzatvoril. Postavili sa zároveň nové priestory pre Generálne riaditeľstvo ZVJS.
Objekt v rokoch 1963 až 1969 slúžil aj ako nápravnovýchovný ústav pre mladistvých mužov. Krátky čas tu pôsobilo oddelenie súdno-psychiatrickej expertízy a vykonávali sa aj krátkodobé tresty odňatia slobody. Poslednou komplexnou rekonštrukciou prešla táto väznica v rokoch 2015 až 2018.
V budove "Justičáku" sa v minulosti v budove konali popravy odsúdených na trest smrti. Lustráciou v trestných registroch KS v Bratislave bolo zistené, že na trest smrti bolo v Justičáku odsúdených dovedna 11 osôb a to v rozmedzí rokov 1958 až 1982. Posledný rozsudok trestu smrti v bratislavskom Justičáku bol z roku 1982. TASR o tom informoval hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak.
Na trest smrti bol v Justičáku 15. apríla 1947 odsúdený aj prezident Slovenského štátu Jozef Tiso. S ním aj bývalý minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský, ktorý bol súdený v neprítomnosti, pretože stihol ujsť do zahraničia (poznámka TASR - emigroval do Argentíny). Bývalý minister vnútra Alexander Mach bol odsúdený na 30 rokov väzenia.
V Justičáku súdili aj bývalého predsedu vlády Slovenského štátu Vojtecha Tuku. Tuka bol v roku 1946 pre účasť na rozbití ČSR a aktívnu fašistickú pronemeckú politiku, ako i pre účasť na vyhladzovacej protižidovskej politike v období rokov 1939-1944, odsúdený Národným súdom v Bratislave na trest smrti a 20. augusta 1946 napokon bol aj popravený.
Aktuálne, ako ďalej informoval Adamčiak, v budove Justičného paláca pracuje pod KS Bratislava 78 pôsobiacich sudcov a 215 zamestnancov. V rámci OS Bratislava I pôsobí 39 sudcov a 170 zamestnancov, zatiaľ čo ÚVV a ÚVTOS Bratislava mali k 1. decembru 2021 systematizovaných 372 príslušníckych miest. "Z toho obsadených je 349 funkčných miest, 8 osôb čerpá materskú, resp. rodičovskú dovolenku a 32 systemizovaných zamestnaneckých miest, ktoré sú plne obsadené," informovala TASR hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.
Budova Justičného paláca aj s väznicou bola dokončená a odovzdaná do užívania 31. decembra roku 1936. TASR o tom informoval hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.
"Ministerská rada v Prahe 30. júna 1922 rozhodla, že Justičný palác v Bratislave sa postaví na námestí Slobody. Toto stavenisko nevyhovovalo a hľadalo sa riešenie v iných častiach mesta. Nakoniec sa schválil zámer postaviť budovu v priestoroch Záhradníckej ulice, kde boli v tom čase záhrady a obytné prízemné domy. Z niekoľkých návrhov bol prijatý návrh Alexandra Skuteckého," priblížil Adamčiak.
S vykopávkou stavby Justičáku sa začalo začiatkom marca 1931. Na stavbe pracovalo 140 robotníkov a dokočilo ju 48 robotníkov. "Justičný palác sa mal postaviť pre krajský súd, okresný súd, krajskú prokuratúru a okresnú prokuratúru. Súčasne sa mala postaviť aj budova väznice, ktorá mala tvoriť súčasť Justičného paláca. Tvorili ju aj dve budovy, a to budova pre justičných zamestnancov a budova pre väzenských zamestnancov. Okrem toho do komplexu patrila aj budova kotolne s 50 metrovým komínom," vysvetlil hovorca KS v Bratislave.
Po dokončení stavby sa do Justičáku okrem KS, OS a prokuratúr nasťahovali aj pozemková kniha, firemný register a register trestov a neskôr po roku 1948 aj verejní notári a advokácia.
"V roku 1986 sídlilo v budove celkom 19 organizácií. Od roku 1982 kvôli plánovanej rekonštrukcii budovy ju postupne opúšťali jednotlivé organizácie. Zostali v nej KS, OS, prokuratúry, pozemková kniha, firemný register a register trestov. Rekonštrukcia Justičného paláca sa začala v roku 1986, pričom celková rekonštrukcia sa ukončila v rokoch 1996 až 1997," povedal ďalej pre TASR.
"Justičák" do roku 1996 spravoval Mestský súd v Bratislave a od novembra 1996 ho spravuje KS v Bratislave.
Väznica v Justičáku tiež oslavuje výročie, kapacitu má cez 740 väzňov
Síce celú budovu Justičného paláca dokončili a odovzdali do užívania už 31. decembra roku 1936, teda pred 85 rokmi. Samotná väznica začala fungovať od 15. januára 1937. Uvádza sa na stránke Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Jej aktuálna kapacita je viac ako 740 väzňov.
"Budova väznice bola postavená na účely vyšetrovacej väzby v zadnom trakte Justičného paláca podľa pensylvánsko-panoptického vzoru v tvare kríža. Z kruhovej centrály budovy vychádzajú schodištia na tri poschodia, odkiaľ vedú chodby k jednotlivým celám. V dobe jej odovzdania do užívania mala kapacitu 358 osôb. V súčasnosti má ústav kapacitu 255 obvinených a 487 odsúdených, z toho 122 odsúdených je umiestnených na otvorenom oddelení v Bratislave, ktoré bolo zriadené dňom 1. novembra 2008," píše sa ďalej na stránke ZVJS.
Najväčšie zmeny v tejto bratislavskej väznici sa uskutočnili v 70. až 80. rokoch 20. storočia. Správa väznice sa presťahovala z priestorov väznice do novej administratívno-správnej budovy. Doplnkovou výstavbou s prístavbami sa celý areál uzatvoril. Postavili sa zároveň nové priestory pre Generálne riaditeľstvo ZVJS.
Objekt v rokoch 1963 až 1969 slúžil aj ako nápravnovýchovný ústav pre mladistvých mužov. Krátky čas tu pôsobilo oddelenie súdno-psychiatrickej expertízy a vykonávali sa aj krátkodobé tresty odňatia slobody. Poslednou komplexnou rekonštrukciou prešla táto väznica v rokoch 2015 až 2018.
V budove "Justičáku" sa v minulosti v budove konali popravy odsúdených na trest smrti. Lustráciou v trestných registroch KS v Bratislave bolo zistené, že na trest smrti bolo v Justičáku odsúdených dovedna 11 osôb a to v rozmedzí rokov 1958 až 1982. Posledný rozsudok trestu smrti v bratislavskom Justičáku bol z roku 1982. TASR o tom informoval hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak.
Na trest smrti bol v Justičáku 15. apríla 1947 odsúdený aj prezident Slovenského štátu Jozef Tiso. S ním aj bývalý minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský, ktorý bol súdený v neprítomnosti, pretože stihol ujsť do zahraničia (poznámka TASR - emigroval do Argentíny). Bývalý minister vnútra Alexander Mach bol odsúdený na 30 rokov väzenia.
V Justičáku súdili aj bývalého predsedu vlády Slovenského štátu Vojtecha Tuku. Tuka bol v roku 1946 pre účasť na rozbití ČSR a aktívnu fašistickú pronemeckú politiku, ako i pre účasť na vyhladzovacej protižidovskej politike v období rokov 1939-1944, odsúdený Národným súdom v Bratislave na trest smrti a 20. augusta 1946 napokon bol aj popravený.
Aktuálne, ako ďalej informoval Adamčiak, v budove Justičného paláca pracuje pod KS Bratislava 78 pôsobiacich sudcov a 215 zamestnancov. V rámci OS Bratislava I pôsobí 39 sudcov a 170 zamestnancov, zatiaľ čo ÚVV a ÚVTOS Bratislava mali k 1. decembru 2021 systematizovaných 372 príslušníckych miest. "Z toho obsadených je 349 funkčných miest, 8 osôb čerpá materskú, resp. rodičovskú dovolenku a 32 systemizovaných zamestnaneckých miest, ktoré sú plne obsadené," informovala TASR hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.