Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide o prvý kozmický let s ľudskou posádkou so štartom z územia Spojených štátov za takmer desaťročie.
Autor TASR
,aktualizované Mys Canaveral 30. mája (TASR) - Vesmírna loď Crew Dragon spoločnosti SpaceX s ľudskou posádkou v sobotu úspešne odštartovala z Mysu Canaveral na americkej Floride. Informovala o tom agentúra AP.
Ide o prvý kozmický let s ľudskou posádkou so štartom z územia Spojených štátov za takmer desaťročie. Od roku 2011 sa NASA pri doprave svojich astronautov na ISS spoliehala na ruské rakety.
Historický štart z Mysu Canaveral sledoval aj prezident USA Donald Trump, ktorý v reakcii na úspešný štart podľa agentúry AP uviedol: "Je to neuveriteľné".
Na palube Crew Dragon sú dvaja astronauti - Robert Behnken (49) a Douglas Hurley (53). Crew Dragon vynáša k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) raketa Falcon 9.
Ak pôjde všetko podľa plánu, Crew Dragon na orbitálnom komplexe pristane o 19 hodín neskôr, v nedeľu o 16.29 h SELČ.
Raketa Falcon 9 s vesmírnou loďou Crew Dragon mala pôvodne z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride štartovať v stredu. Štart však z dôvodu nepriaznivého počasia preložili na sobotu 21.22 h SELČ.
Crew Dragon i nosná raketa Falcon 9 patria spoločnosti SpaceX podnikateľa Elona Muska.
Ide o prvý kozmický let s ľudskou posádkou so štartom z územia Spojených štátov za takmer desaťročie. Od roku 2011 sa NASA pri doprave svojich astronautov na ISS spoliehala na ruské rakety.
Historický štart z Mysu Canaveral sledoval aj prezident USA Donald Trump, ktorý v reakcii na úspešný štart podľa agentúry AP uviedol: "Je to neuveriteľné".
Na palube Crew Dragon sú dvaja astronauti - Robert Behnken (49) a Douglas Hurley (53). Crew Dragon vynáša k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) raketa Falcon 9.
Ak pôjde všetko podľa plánu, Crew Dragon na orbitálnom komplexe pristane o 19 hodín neskôr, v nedeľu o 16.29 h SELČ.
Raketa Falcon 9 s vesmírnou loďou Crew Dragon mala pôvodne z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride štartovať v stredu. Štart však z dôvodu nepriaznivého počasia preložili na sobotu 21.22 h SELČ.
Crew Dragon i nosná raketa Falcon 9 patria spoločnosti SpaceX podnikateľa Elona Muska.
Výberová chronológia historických míľnikov pri dobývaní vesmíru:
4. októbra 1957
Sovietsky zväz vypustil do vesmíru prvú umelú družicu Sputnik 1. Legendárne pípanie svetu oznámilo, že Sputnik dosiahol obežnú dráhu Zeme, čo sa označuje za začiatok kozmickej éry ľudstva. Po 57 dňoch pobytu vo vesmíre vstúpila družica do atmosféry a zhorela.
3. novembra 1957
Zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur odštartoval Sputnik 2 s prvým živým tvorom na palube. Sučka Lajka sa stala "nesmrteľnou" hoci smutný koniec ju stihol už približne päť hodín po štarte.
31. januára 1958
USA vyslali z Mysu Canaveral na Floride svoju prvú družicu Explorer 1. Na obežnej dráhe zostala 12 rokov – do 31. mája 1970.
19. augusta 1960
Na družici Sputnik 5 boli do vesmíru dopravené dva psy - Belka a Strelka. Na ich úspešnej vesmírnej misii, ktorú ukončili na nasledujúci deň, ich sprevádzali ešte králik, štyridsať myší, dva potkany, muchy a niekoľko rastlín.
12. apríla 1961
Na palube sovietskej kozmickej lode Vostok-1 sa vydal do vesmíru prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin. V kozme strávil 108 minút a bezpečne pristál v Saratovskej oblasti.
16. júna 1963
Prvou ženou vo vesmíre sa stala kozmonautka Valentina Tereškovová na palube lode Vostok-6. Po troch dňoch v kozme úspešne pristála v Baevskej oblasti Altajského kraja.
18. marca 1965
Sovietsky kozmonaut Alexej Leonov vystúpil ako prvý človek v skafandri do otvoreného kozmického priestoru. Od kozmickej lode Voschod-2 sa vzdialil pripútaný lanom na vyše päť metrov - výstup trval 12 minút 9 sekúnd.
20. júla 1969
Noha človeka sa po prvý raz dotkla iného vesmírneho telesa. Americký astronaut Neil Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca a vyslovil pamätnú vetu: "Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo." Spolu s ním tvorili posádku vesmírnej lode Apollo 11, ktorá pristála na Mesiaci Buzz Aldrin a Michael Collins.
2. marca 1978
Československý kozmonaut Vladimír Remek sa stal prvým občanom z inej krajiny ako Sovietsky zväz alebo USA, ktorý sa ocitol na obežnej dráhe. Na palube sovietskej lode Sojuz-28 bol spolu Alexejom Gubarevom a vo vesmíre prežil sedem dní 22 hodín 17 minút.
12. apríla 1981
Prvýkrát vzlietol americký raketoplán Columbia. Posledný let sa uskutočnil 1. februára 2003, keď pri pristávaní sa pri vstupe do atmosféry stroj rozpadol a všetkých sedem členov posádky zahynulo.
19. februára 1986
Raketa Proton vyniesla z kozmodrómu Bajkonur prvý zo siedmich modulov trvalo obývanej ruskej orbitálnej stanice Mir. Na palube sa až do jej zániku 23. marca 2001 vystriedalo postupne 104 kozmonautov z 12 krajín.
15. novembra 1988
Uskutočnil sa premiérový, ale zároveň aj posledný let sovietskeho raketoplánu Buran. Na jeho palube nebola posádka, let bol plne automatický. Po dvoch obletoch Zeme pristál na kozmodróme Bajkonur.
20. novembra 1998
Vypustením prvého modulu Zarja sa začala výstavba najväčšej trvalo obývanej vesmírnej stanice – Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS). Prvá posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa posádky menia približne každých šesť mesiacov.
20. februára 1999
Z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane odštartoval do kozmu prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Na palube ruskej kozmickej lode Sojuz TM-29 bol spolu s ním ruský kozmonaut Viktor Afanasiev a francúzsky palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré. Vesmírny pobyt slovenského kozmonauta trval sedem dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd, pričom absolvoval 125 obletov okolo Zeme. Slovensko sa stalo 21. krajinou na svete, ktorá do vesmíru vyslala svojho zástupcu.
15. októbra 2003
Na palube kozmickej lode Šen-čou 5 sa vydal do vesmíru prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wej. Po lete, ktorý trval 21 hodín 22 minút úspešne pristál v plánovanej oblasti v stepiach Vnútorného Mongolska. Čína sa vďaka tomuto letu stala po Rusku a USA treťou krajinou schopnou vyslať človeka do vesmíru.
12. novembra 2004
Stroj vyrobený človekom – európsky prieskumný vesmírny modul Philae - po prvý raz pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, čím sa stanovil nový míľnik v dejinách dobývania vesmíru.
4. októbra 1957
Sovietsky zväz vypustil do vesmíru prvú umelú družicu Sputnik 1. Legendárne pípanie svetu oznámilo, že Sputnik dosiahol obežnú dráhu Zeme, čo sa označuje za začiatok kozmickej éry ľudstva. Po 57 dňoch pobytu vo vesmíre vstúpila družica do atmosféry a zhorela.
3. novembra 1957
Zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur odštartoval Sputnik 2 s prvým živým tvorom na palube. Sučka Lajka sa stala "nesmrteľnou" hoci smutný koniec ju stihol už približne päť hodín po štarte.
31. januára 1958
USA vyslali z Mysu Canaveral na Floride svoju prvú družicu Explorer 1. Na obežnej dráhe zostala 12 rokov – do 31. mája 1970.
19. augusta 1960
Na družici Sputnik 5 boli do vesmíru dopravené dva psy - Belka a Strelka. Na ich úspešnej vesmírnej misii, ktorú ukončili na nasledujúci deň, ich sprevádzali ešte králik, štyridsať myší, dva potkany, muchy a niekoľko rastlín.
12. apríla 1961
Na palube sovietskej kozmickej lode Vostok-1 sa vydal do vesmíru prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin. V kozme strávil 108 minút a bezpečne pristál v Saratovskej oblasti.
16. júna 1963
Prvou ženou vo vesmíre sa stala kozmonautka Valentina Tereškovová na palube lode Vostok-6. Po troch dňoch v kozme úspešne pristála v Baevskej oblasti Altajského kraja.
18. marca 1965
Sovietsky kozmonaut Alexej Leonov vystúpil ako prvý človek v skafandri do otvoreného kozmického priestoru. Od kozmickej lode Voschod-2 sa vzdialil pripútaný lanom na vyše päť metrov - výstup trval 12 minút 9 sekúnd.
20. júla 1969
Noha človeka sa po prvý raz dotkla iného vesmírneho telesa. Americký astronaut Neil Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca a vyslovil pamätnú vetu: "Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo." Spolu s ním tvorili posádku vesmírnej lode Apollo 11, ktorá pristála na Mesiaci Buzz Aldrin a Michael Collins.
2. marca 1978
Československý kozmonaut Vladimír Remek sa stal prvým občanom z inej krajiny ako Sovietsky zväz alebo USA, ktorý sa ocitol na obežnej dráhe. Na palube sovietskej lode Sojuz-28 bol spolu Alexejom Gubarevom a vo vesmíre prežil sedem dní 22 hodín 17 minút.
12. apríla 1981
Prvýkrát vzlietol americký raketoplán Columbia. Posledný let sa uskutočnil 1. februára 2003, keď pri pristávaní sa pri vstupe do atmosféry stroj rozpadol a všetkých sedem členov posádky zahynulo.
19. februára 1986
Raketa Proton vyniesla z kozmodrómu Bajkonur prvý zo siedmich modulov trvalo obývanej ruskej orbitálnej stanice Mir. Na palube sa až do jej zániku 23. marca 2001 vystriedalo postupne 104 kozmonautov z 12 krajín.
15. novembra 1988
Uskutočnil sa premiérový, ale zároveň aj posledný let sovietskeho raketoplánu Buran. Na jeho palube nebola posádka, let bol plne automatický. Po dvoch obletoch Zeme pristál na kozmodróme Bajkonur.
20. novembra 1998
Vypustením prvého modulu Zarja sa začala výstavba najväčšej trvalo obývanej vesmírnej stanice – Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS). Prvá posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000 a odvtedy sa posádky menia približne každých šesť mesiacov.
20. februára 1999
Z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane odštartoval do kozmu prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Na palube ruskej kozmickej lode Sojuz TM-29 bol spolu s ním ruský kozmonaut Viktor Afanasiev a francúzsky palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré. Vesmírny pobyt slovenského kozmonauta trval sedem dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd, pričom absolvoval 125 obletov okolo Zeme. Slovensko sa stalo 21. krajinou na svete, ktorá do vesmíru vyslala svojho zástupcu.
15. októbra 2003
Na palube kozmickej lode Šen-čou 5 sa vydal do vesmíru prvý čínsky kozmonaut Jang Li-wej. Po lete, ktorý trval 21 hodín 22 minút úspešne pristál v plánovanej oblasti v stepiach Vnútorného Mongolska. Čína sa vďaka tomuto letu stala po Rusku a USA treťou krajinou schopnou vyslať človeka do vesmíru.
12. novembra 2004
Stroj vyrobený človekom – európsky prieskumný vesmírny modul Philae - po prvý raz pristál na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, čím sa stanovil nový míľnik v dejinách dobývania vesmíru.
