Londýn 2. decembra (TASR) - Britskí vedci dnes oznámili, že majú "nezvratné dôkazy" o pravosti telesných pozostatkov stredovekého kráľa Richarda III., ale ich testovanie DNA v krajine vyvolalo otázky o urodzenosti niektorých jeho kráľovských potomkov.

Kosti kráľa, ktorý panoval v 15. storočí, vyzdvihli v roku 2012 spod parkoviska v britskom meste Leicester. Odborníci dosiaľ pripisovali tieto pozostatky panovníkovi, ktorého zvečnili vo svojej dráme William Shakespeare, na základe analýzy pokrivenej chrbtice a zranení, ktoré ho pripravili o život.

Richard III. bol posledný anglický kráľ, ktorý zahynul v boji. Padol v bitke pri Bosworthe v roku 1485 počas konfliktu známeho ako Vojna ruží.

V novej štúdii - pravdepodobne je to najstarší vyriešený forenzný prípad v dejinách - porovnali vedci DNA získanú z kostry so žijúcimi príbuznými a analyzovali jej časti zodpovedné za farbu očí a vlasov. Porovnali ich s najstarším zachovaným portrétom Richarda III.

"Richardov prípad je možné prirovnať k prípadu nezvestnej osoby," povedal Turi Kingová, genetička z univerzity v Leicesteri, ktorá viedla výskum.

"Pravdepodobnosť, že toto je Richard, je 99,999 percenta," povedala Kingová. Spolu s kolegami porovnala DNA kostry získanú z jedného zo zubov a kosti z nohy so vzorkami, ktoré poskytol 14. bratranec Richarda III. z matkinej strany, a výsledkom bola zhoda.

Kingová s kolegami vyslovili hypotézu, že anglický monarcha mal modré oči a svetlé vlasy, ktoré s pribúdajúcim vekom tmavli. Keďže z obdobia jeho života sa žiadny portrét nezachoval, museli vedci použiť portrét, ktorý bol namaľovaný asi 25 rokov po jeho smrti. Richard má na ňom svetlohnedé vlasy a modré oči.

Vedci tiež porovnali DNA z kostry so vzorkami od žijúcich príbuzných zo strany Richardovho otca. Nenašli žiadnu zhodu. Tento objav by mohol spochybniť urodzený pôvod niektorých príslušníkov kráľovského rodu.

Výskumníci nevedeli povedať, kde v Richardovom rodostrome došlo k nevere. Objav však vyvolal otázky o legitímnosti kráľov Henricha V., Henricha VI. a celej Tudorovskej dynastie, vrátane známych panovníkov Henricha VIII. a Alžbety I.

Kevin Schurer, ďalší z autorov štúdie, vyhlásil, že nároky na trón sú založené aj napríklad na víťazstvách na bojiskách a ďalších okolnostiach, nie len na kráľovskom pôvode.

"Žiadnym spôsobom nenaznačujeme, že Jej Veličenstvo (Alžbeta II.) by nemala byť na tróne," dodal Schurer. Súčasná britská kráľovská rodina je príbuzná s rodom Tudorovcov a Richardovou sestrou.

Podľa výskumníkov je to po prvý raz, čo sa podarilo získať vedecký dôkaz spochybňujúci stredovekú následnícku líniu.