Liptovský Hrádok 30. decembra (TASR) - Počas niekoľkých dní medzi Štedrým dňom a Novým rokom sa naši predkovia každoročne tešili betlehemským hrám a dedinským divadlám. So starým rokom sa nelúčili žiadnymi špeciálnymi oslavami. Povedala pre TASR dlhoročná liptovská etnologička Iveta Zuskinová.

"Betlehemci predvádzali svoju hru od Štedrého večera až do Troch kráľov. Ľudia ich do domu pustili s radosťou, vážili si to, i keď to bolo každý rok to isté. Dnes by sa možno mnohí radšej zavreli doma a nadávali by, že prečo by ich mali vpustiť dnu a ešte im aj dať peniaze," uviedla. V mnohých dedinách sa tiež hrali divadlá.

Posledný deň v roku nerobili žiadne špeciálne oslavy. "Mohlo to byť niečo také, ako sme videli v Tisícročnej včele. Večeru jedli približne rovnakú ako na Štedrý deň, bývalo tiež pravidlom, že zvonili na zvony," vysvetlila Zuskinová. Večera pozostávala z údeného bravčového mäsa či kapusty. "Údené mäso bolo vzácne a kvalitné. Hovädzie sa veľmi nejedlo, len vtedy, keď sa krave niečo stalo. Počas celého roka jedli prevažne jahňacinu. Bravčovinu vedeli vhodne zakonzervovať a uchovať, považovali ju za kvalitné mäso," dodala. Na Silvestra nejedávali hydinu, aby im v novom roku neuletelo z domu šťastie, tento zvyk sa dodržiava v mnohých rodinách dodnes.

V súčasnej dobe mnohí trávia posledný deň roka pred televízorom či počítačom. "Vtedy sa veľa rozprávali. Čo sa im prihodilo v roku, ako sa im vodilo," vysvetlila etnologička. Veľké, búrlivé oslavy s jedlom a alkoholom kedysi neboli. "Pri dvoch deci špiritusu sedeli šiesti dospelí celý večer a hrali karty. To už bol úspech, že nejaký špiritus vôbec majú. Alkoholizmus sa v tej dobe veľmi nevyskytoval. Od začiatku storočia chodili v niektorých dedinách chlapci a strieľali z mažiarov. Zaujímavosťou je, že keď chodili zvoniť na zvony, tou masťou, ktorou natierali zvony, si mastili uši. To bola ich tradícia," dodala.