Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nepravdivé informácie sa týkajú jeho základných biografických údajov, informácií o rodičoch a rodinného zázemia. Nesedia ani voľnejšie výklady jeho vzťahov v samotnej diecéze.
Autor TASR
Banská Bystrica 16. mája (TASR) – V Štátnej vedeckej knižnici (ŠVK) v Banskej Bystrici sa dnes počas celého dňa hovorilo o vynálezcovi, priekopníkovi rádiotelegrafie, kňazovi a maliarovi Jozefovi Murgašovi. Vedeckú konferenciu Jozef Murgaš - reflexie života a diela v medzinárodnom kontexte usporiadali pri príležitosti 150. výročia narodenia tejto významnej osobnosti.
Rodák z Tajova, pri Banskej Bystrici, zanechal výraznú stopu svojho pôsobenia na Slovensku i v Amerike. Asi 60 vedcov, historikov, cirkevných predstaviteľov i výtvarníkov prezentovalo nové poznatky výskumu z oblasti všeobecných a cirkevných dejín, elektrotechniky, výtvarného umenia, múzejníctva, archívnictva, knihovníctva i príspevky privátne, doplňujúce komplexný portrét tejto osobnosti.
"Cieľom konferencie bolo podnietiť vedecké bádanie, objektívne a vecné zhodnotenie Murgašovej činnosti vo všetkých oblastiach jeho širokých záujmov. Zhodnotiť súčasný stav bádania o ňom a zdokumentovať materiál so vzťahom k jeho osobe vo fondových a pamäťových inštitúciách na Slovensku i v zahraničí, v inštitucionálnych i osobných archívoch a spomienkach," hovorí garantka konferencie, vedúca Literárneho a hudobného múzea ŠVK v Banskej Bystrici Soňa Šváčová.
Ako ďalej vysvetlila, doteraz bola Jozefovi Murgašovi venovaná pozornosť zväčša z pohľadu náučno-populárneho. Na trh bolo o ňom uvedených od roku 1925 až do roku 2004 niekoľko kníh. Dnes sa už vie, že mnohé informácie sú rozporuplné a nezakladajú sa na pravde.
"Preto vznikla potreba konferencie, kde odzneli informácie postavené na dôkazoch. Sme radi, že po prvý raz na takom fóre sa o Murgašovi hovorilo aj ako o maliarovi. O tejto jeho činnosti sa vie najmenej," dodala literárna historička Šváčová.
Podľa nej rozpory a nepravdivé informácie sa týkajú jeho základných biografických údajov, informácií o rodičoch a rodinného zázemia. Nesedia ani voľnejšie výklady jeho vzťahov v samotnej diecéze.
Z vedeckej konferencie vyjde zborník a cieľom organizátorov je dostať nové informácie do škôl medzi študentov.
Na konferencii vystúpil aj najmladší účastník, študent Katolíckej univerzity v Ružomberku, Michal Mudroch, ktorý mapoval články o Murgašovi v britskej a americkej periodickej tlači.
"Písali o ňom s veľkým rešpektom, dokonca niektoré noviny uviedli, že jeho systém bezdrôtovej telegrafie je lepší ako od talianskeho vynálezcu Marconiho. Príspevky o ňom sa objavovali v rokoch 1903 až 1915," hovorí Mudroch.
V dobových novinách našiel aj články, že Murgaš za prvú verejnú skúšku patentov v oblasti bezdrôtovej telegrafie, ktorá bola 23. novembra 1905, mal dostať od istej spoločnosti 115.000 dolárov. Z nich chcel 50.000 darovať na výstavbu kostola v americkom Wilkes Barre v Pensylvánii, čo bola jeho farnosť a kde nakoniec aj vo veku 65 rokov zomrel.
Záštitu nad vedeckou konferenciou prevzal minister kultúry Marek Maďarič a banskobystrický primátor Peter Gogola. Publikácie z nej vyjdú s finančným prispením americkej ambasády a Národnej banky Slovenska.
Rodák z Tajova, pri Banskej Bystrici, zanechal výraznú stopu svojho pôsobenia na Slovensku i v Amerike. Asi 60 vedcov, historikov, cirkevných predstaviteľov i výtvarníkov prezentovalo nové poznatky výskumu z oblasti všeobecných a cirkevných dejín, elektrotechniky, výtvarného umenia, múzejníctva, archívnictva, knihovníctva i príspevky privátne, doplňujúce komplexný portrét tejto osobnosti.
"Cieľom konferencie bolo podnietiť vedecké bádanie, objektívne a vecné zhodnotenie Murgašovej činnosti vo všetkých oblastiach jeho širokých záujmov. Zhodnotiť súčasný stav bádania o ňom a zdokumentovať materiál so vzťahom k jeho osobe vo fondových a pamäťových inštitúciách na Slovensku i v zahraničí, v inštitucionálnych i osobných archívoch a spomienkach," hovorí garantka konferencie, vedúca Literárneho a hudobného múzea ŠVK v Banskej Bystrici Soňa Šváčová.
Ako ďalej vysvetlila, doteraz bola Jozefovi Murgašovi venovaná pozornosť zväčša z pohľadu náučno-populárneho. Na trh bolo o ňom uvedených od roku 1925 až do roku 2004 niekoľko kníh. Dnes sa už vie, že mnohé informácie sú rozporuplné a nezakladajú sa na pravde.
"Preto vznikla potreba konferencie, kde odzneli informácie postavené na dôkazoch. Sme radi, že po prvý raz na takom fóre sa o Murgašovi hovorilo aj ako o maliarovi. O tejto jeho činnosti sa vie najmenej," dodala literárna historička Šváčová.
Podľa nej rozpory a nepravdivé informácie sa týkajú jeho základných biografických údajov, informácií o rodičoch a rodinného zázemia. Nesedia ani voľnejšie výklady jeho vzťahov v samotnej diecéze.
Z vedeckej konferencie vyjde zborník a cieľom organizátorov je dostať nové informácie do škôl medzi študentov.
Na konferencii vystúpil aj najmladší účastník, študent Katolíckej univerzity v Ružomberku, Michal Mudroch, ktorý mapoval články o Murgašovi v britskej a americkej periodickej tlači.
"Písali o ňom s veľkým rešpektom, dokonca niektoré noviny uviedli, že jeho systém bezdrôtovej telegrafie je lepší ako od talianskeho vynálezcu Marconiho. Príspevky o ňom sa objavovali v rokoch 1903 až 1915," hovorí Mudroch.
V dobových novinách našiel aj články, že Murgaš za prvú verejnú skúšku patentov v oblasti bezdrôtovej telegrafie, ktorá bola 23. novembra 1905, mal dostať od istej spoločnosti 115.000 dolárov. Z nich chcel 50.000 darovať na výstavbu kostola v americkom Wilkes Barre v Pensylvánii, čo bola jeho farnosť a kde nakoniec aj vo veku 65 rokov zomrel.
Záštitu nad vedeckou konferenciou prevzal minister kultúry Marek Maďarič a banskobystrický primátor Peter Gogola. Publikácie z nej vyjdú s finančným prispením americkej ambasády a Národnej banky Slovenska.
