Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vojnové násilie a nútený odchod z rodiska ovplyvnili Ahtisaariho pri výbere jeho životného poslania, ktoré videl v diplomacii a mierovom procese.
Autor TASR
Vyborg/Bratislava 22. júna (TASR) - Fínsky politik a diplomat Martti Oiva Kalevi Ahtisaari sa narodil vo fínskom meste Viipuri 23. júna 1937. Bývalý prezident Fínska a laureát Nobelovej ceny mieru má dnes 80 rokov.
Jeho rodisko sa v súčasnosti nachádza na území dnešnej Ruskej federácie a nazýva sa Vyborg. Územná zmena bola súčasťou mierovej zmluvy z roku 1940 po vojne medzi vtedajším Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a Fínskom. Vojnové násilie a nútený odchod z rodiska ovplyvnili Ahtisaariho pri výbere jeho životného poslania, ktoré videl v diplomacii a mierovom procese.
Ahtisaari vyrastal vo Fínsku. Strednú školu skončil v Oulu v roku 1952. Vstúpil do mládežníckej organizácie YMCA (Young Men's Christian Association – kresťanské združenie mladých ľudí). Absolvoval výcvik v armáde, pričom dosiahol hodnosť kapitána. V roku 1959 odcestoval ako príslušník YMCA do Pakistanu, kde sa venoval školeniu učiteľov. Po návrate do Fínska v roku 1963 pracoval v niekoľkých neziskových organizáciách a v roku 1965 začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vzťahov.
Fínsko reprezentoval vo viacerých afrických krajinách. V Namíbii pôsobil v rokoch 1977-1981 ako komisár Organizácie Spojených národov (OSN) a pomohol tejto krajine dosiahnuť nezávislosť od Juhoafrickej republiky (JAR). V nasledujúcich rokoch pokračoval v diplomatickej práci v OSN. V 90. rokoch 20. storočia viedol pracovnú skupinu OSN pre Bosnu a Hercegovinu a neskôr sa stal veľvyslancom Európskej komisie pre Kosovo. Dokázal vyrokovať prijatie podmienok Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré ukončili boje v Kosove. V roku 2005 sa zaslúžil o mierovú zmluvu medzi vládou Indonézie a odštiepeneckým hnutím v provincii Aceh, ktorá ukončila 30-ročné boje. V roku 2008 spolupracoval pri dosiahnutí nezávislosti Kosova.
V roku 1993 prijal Ahtisaari kandidatúru Sociálnodemokratickej strany v prezidentských voľbách vo Fínsku. Vo funkcii hlavy štátu zotrval od 1. marca 1994 do konca februára 2000. V roku 1995 svoju krajinu úspešne doviedol do Európskej únie.
Po odchode z funkcie fínskeho prezidenta sa opäť venoval diplomacii vo viacerých medzinárodných inštitúciách a neziskových organizáciách. Ocenením jeho dlhoročných diplomatických aktivít bolo pre neho udelenie Nobelovej ceny mieru v roku 2008, ktorú získal za dlhoročnú kariéru mierového vyjednávača a významný podiel na riešení dlhodobých medzinárodných konfliktov na niekoľkých kontinentoch.
Jeho rodisko sa v súčasnosti nachádza na území dnešnej Ruskej federácie a nazýva sa Vyborg. Územná zmena bola súčasťou mierovej zmluvy z roku 1940 po vojne medzi vtedajším Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a Fínskom. Vojnové násilie a nútený odchod z rodiska ovplyvnili Ahtisaariho pri výbere jeho životného poslania, ktoré videl v diplomacii a mierovom procese.
Ahtisaari vyrastal vo Fínsku. Strednú školu skončil v Oulu v roku 1952. Vstúpil do mládežníckej organizácie YMCA (Young Men's Christian Association – kresťanské združenie mladých ľudí). Absolvoval výcvik v armáde, pričom dosiahol hodnosť kapitána. V roku 1959 odcestoval ako príslušník YMCA do Pakistanu, kde sa venoval školeniu učiteľov. Po návrate do Fínska v roku 1963 pracoval v niekoľkých neziskových organizáciách a v roku 1965 začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vzťahov.
Fínsko reprezentoval vo viacerých afrických krajinách. V Namíbii pôsobil v rokoch 1977-1981 ako komisár Organizácie Spojených národov (OSN) a pomohol tejto krajine dosiahnuť nezávislosť od Juhoafrickej republiky (JAR). V nasledujúcich rokoch pokračoval v diplomatickej práci v OSN. V 90. rokoch 20. storočia viedol pracovnú skupinu OSN pre Bosnu a Hercegovinu a neskôr sa stal veľvyslancom Európskej komisie pre Kosovo. Dokázal vyrokovať prijatie podmienok Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré ukončili boje v Kosove. V roku 2005 sa zaslúžil o mierovú zmluvu medzi vládou Indonézie a odštiepeneckým hnutím v provincii Aceh, ktorá ukončila 30-ročné boje. V roku 2008 spolupracoval pri dosiahnutí nezávislosti Kosova.
V roku 1993 prijal Ahtisaari kandidatúru Sociálnodemokratickej strany v prezidentských voľbách vo Fínsku. Vo funkcii hlavy štátu zotrval od 1. marca 1994 do konca februára 2000. V roku 1995 svoju krajinu úspešne doviedol do Európskej únie.
Po odchode z funkcie fínskeho prezidenta sa opäť venoval diplomacii vo viacerých medzinárodných inštitúciách a neziskových organizáciách. Ocenením jeho dlhoročných diplomatických aktivít bolo pre neho udelenie Nobelovej ceny mieru v roku 2008, ktorú získal za dlhoročnú kariéru mierového vyjednávača a významný podiel na riešení dlhodobých medzinárodných konfliktov na niekoľkých kontinentoch.
