Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na poste generálneho tajomníka NATO sa preslávil svojím pragmatizmom.
Autor TASR
Madrid 14. júla (TASR) – Španielsky politik a bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Javier Solana má dnes 75 rokov. Na poste generálneho tajomníka NATO sa preslávil svojím pragmatizmom.
Javier Solana Madariaga sa narodil 14. júla 1942 v Madride. Navštevoval elitnú školu Colegio de Nuestra Seňora del Pilar v Madride. V roku 1964 vstúpil do Španielskej robotníckej socialistickej strany (PSOE), ktorú v rokoch diktatúry generála Franca vyhlásili za zakázanú. Práve pre odpor voči Francovmu režimu ho dočasne vylúčili zo štúdia fyziky na Madridskej univerzite (Universidad Complutense de Madrid, UCM).
Po ukončení štúdia v Španielsku si v rokoch 1966-68 doplnil vzdelanie ako štipendista americkej Fulbrightovej nadácie (Fulbright Program) a od roku 1968 pracoval ako asistent na univerzite vo Virgínii. Po návrate zo Spojených štátov sa vo veku 29 rokov stal mimoriadnym a v roku 1975 riadnym profesorom fyziky na univerzite UCM v Madride.
V období rokov 1976-81 pôsobil ako vedúci tlačového a informačného odboru PSOE. Od decembra 1982 bol až do decembra 1995 členom španielskej vlády, najskôr ako minister kultúry, potom od roku 1988 ako minister školstva a vedy a nakoniec od júna 1992 pôsobil ako minister zahraničných vecí. Od roku 1985 bol aj hovorcom vlády.
Po vypuknutí vojenského konfliktu v bývalej Juhoslávii bol Javier Solana jedným z vedúcich predstaviteľov Európskej únie, ktorí vyzývali na "európske riešenie" balkánskeho konfliktu.
Dňa 5. decembra 1995 ho Severoatlantická rada združená z ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO jednomyseľne vymenovala za generálneho tajomníka NATO.
Viedol členské štáty aliancie v konflikte v Kosove, ktorý bol prvou vojenskou akciou NATO proti suverénnemu štátu. Javier Solana stál na čele aliancie aj v čase, keď sa rozhodovalo o tom, ktorú z krajín strednej a východnej Európy prizvú na rokovania o vstupe do NATO.
Solana, presvedčený pacifista a odporca NATO, sa osvedčil a preslávil uprednostňovaním rokovaní pred silovým riešením. Niektoré kruhy mu však vytýkali zbližovanie názorov aliancie s postojom USA.
Po opustení funkcie v NATO ho lídri krajín EÚ 4. júna 1999 oficiálne vymenovali za koordinátora EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Za prvého ministra zahraničných vecí EÚ bol vymenovaný 29. júna 2004. Túto funkciu vykonával do roku 2009.
V decembri 2009 sa Javier Solana stal šéfom Strediska pre globálnu ekonomiku a geopolitiku v rámci vzdelávacieho inštitútu ESADE Business School v Barcelone.
Javier Solana Madariaga sa narodil 14. júla 1942 v Madride. Navštevoval elitnú školu Colegio de Nuestra Seňora del Pilar v Madride. V roku 1964 vstúpil do Španielskej robotníckej socialistickej strany (PSOE), ktorú v rokoch diktatúry generála Franca vyhlásili za zakázanú. Práve pre odpor voči Francovmu režimu ho dočasne vylúčili zo štúdia fyziky na Madridskej univerzite (Universidad Complutense de Madrid, UCM).
Po ukončení štúdia v Španielsku si v rokoch 1966-68 doplnil vzdelanie ako štipendista americkej Fulbrightovej nadácie (Fulbright Program) a od roku 1968 pracoval ako asistent na univerzite vo Virgínii. Po návrate zo Spojených štátov sa vo veku 29 rokov stal mimoriadnym a v roku 1975 riadnym profesorom fyziky na univerzite UCM v Madride.
V období rokov 1976-81 pôsobil ako vedúci tlačového a informačného odboru PSOE. Od decembra 1982 bol až do decembra 1995 členom španielskej vlády, najskôr ako minister kultúry, potom od roku 1988 ako minister školstva a vedy a nakoniec od júna 1992 pôsobil ako minister zahraničných vecí. Od roku 1985 bol aj hovorcom vlády.
Po vypuknutí vojenského konfliktu v bývalej Juhoslávii bol Javier Solana jedným z vedúcich predstaviteľov Európskej únie, ktorí vyzývali na "európske riešenie" balkánskeho konfliktu.
Dňa 5. decembra 1995 ho Severoatlantická rada združená z ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO jednomyseľne vymenovala za generálneho tajomníka NATO.
Viedol členské štáty aliancie v konflikte v Kosove, ktorý bol prvou vojenskou akciou NATO proti suverénnemu štátu. Javier Solana stál na čele aliancie aj v čase, keď sa rozhodovalo o tom, ktorú z krajín strednej a východnej Európy prizvú na rokovania o vstupe do NATO.
Solana, presvedčený pacifista a odporca NATO, sa osvedčil a preslávil uprednostňovaním rokovaní pred silovým riešením. Niektoré kruhy mu však vytýkali zbližovanie názorov aliancie s postojom USA.
Po opustení funkcie v NATO ho lídri krajín EÚ 4. júna 1999 oficiálne vymenovali za koordinátora EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Za prvého ministra zahraničných vecí EÚ bol vymenovaný 29. júna 2004. Túto funkciu vykonával do roku 2009.
V decembri 2009 sa Javier Solana stal šéfom Strediska pre globálnu ekonomiku a geopolitiku v rámci vzdelávacieho inštitútu ESADE Business School v Barcelone.
