Tel Aviv/Bratislava 17. septembra (TASR) - Bývalý izraelský prezident Chaim Herzog, právnik, historik, diplomat a politik stál na čele židovského štátu desať rokov. V pondelok 17. septembra uplynie sto rokov od jeho narodenia.

Bol v poradí šiestym izraelským prezidentom, na najvyššom poste židovského štátu pôsobil dve funkčné obdobia v rokoch 1983-1993.

Chaim Herzog sa narodil 17. septembra 1918 v Belfaste v dnešnom Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Vyštudoval právo a na územie Palestíny emigroval v roku 1935. Vo svojom živote vyskúšal množstvo profesií, v mladosti bol boxerským šampiónom, počas druhej svetovej vojny dôstojníkom britskej armády - bol účastníkom vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii a jedným z posledných britských dôstojníkov, ktorí vypočúvali nacistického generála Heinricha Himmlera predtým, než sa obesil vo svojej cele.

Patril medzi zakladateľov izraelskej armády a v roku 1948 sa zúčastnil bojov o Jeruzalem. Po vyhlásení izraelskej nezávislosti pokračovala jeho vojenská kariéra, stal sa prvým šéfom vojenskej rozviedky a veliteľom južného krídla izraelskej armády. Vojenskú kariéru ukončil roku 1962 v hodnosti generálmajora.

Potom sa začala jeho kariéra prominentného právneho a politogického experta. Bol prvým guvernérom západného brehu rieky Jordán. Izrael si túto oblasť pričlenil k svojmu územiu v šesťdňovej vojne v roku 1967. O svojich diplomatických schopnostiach presvedčil verejnosť vyváženými komentármi k šesťdňovej vojne v izraelskom rozhlase, kde bol komentátorom. O vojnách na Blízkom východe napísal niekoľko kníh, vrátane historických štúdií. V čase svojho trojročného pôsobenia na poste veľvyslanca Izraela v Organizácii Spojených národov (OSN) v období rokov 1975-1978 sa preslávil, aj keď neúspešnou obhajobou proti prijatiu rezolúcie OSN prirovnávajúcej sionizmus k rasizmu. Bol aktívnym členom Strany práce a v roku 1981 ho zvolili do Knesetu. Počas necelých dvoch rokov, ktoré v izraelskom parlamente strávil, pôsobil ako člen zahraničného a branno-bezpečnostného výboru a výboru pre ústavu, právo a spravodlivosť. Na svoj mandát rezignoval v roku 1983 potom, ako bol zvolený za hlavu izraelského štátu.

Prvý raz zvolili Chaima Herzoga za prezidenta štátu Izrael vo voľbách konaných 5. mája 1983, získal v Knesete 61 hlasov, kým jeho súper Menachem Elon dostal 57 hlasov. Druhý raz bol zvolený v prezidentských voľbách 23. februára 1988, v ktorých nemal žiadneho protikandidáta a získal 82 hlasov.

Stal sa v poradí šiestym prezidentom štátu vnútorne rozdeleného v dôsledku vojny v Libanone, ktorému hrozila medzinárodná izolácia. Počas desiatich rokov pôsobenia v tejto funkcii ho však prijali v 45 krajinách a umožnili mu predniesť prejav v 13 parlamentoch sveta, čo sa chápalo ako známka uznania židovského štátu. Celkom navštívil cez tridsať krajín a stal sa prvým izraelským prezidentom, ktorý uskutočnil oficiálnu štátnu návštevu Nemecka v apríli 1987.

Svoj imidž liberálneho politika naštrbil, keď v júni 1886 udelil amnestiu vodcom tajnej služby Šin Bet, ktorí boli zapletení do vrážd arabských väzňov.

Počas jeho pôsobenia v prezidentskom úrade sa vystriedalo šesť vlád, a na ich čele stáli postupne štyria premiéri. V roku 1993 po skončení druhého funkčného obdobia odišiel z politiky a v prezidentskom úrade ho 13. mája 1993 nahradil Ezer Weizman.

Od roku 1993 sa venoval prednáškovým turné, písal novinové komentáre a vlastnú autobiografiu.

Chaim Herzog zomrel 17. apríla 1997 vo veku 79 rokov, podľahol dlhej a ťažkej chorobe v jednej z telavivských nemocníc. Pochovaný je na národnom cintoríne na Herzlovom vrchu v Jeruzaleme.

Za účasti vysokých štátnych predstaviteľov SR, delegácie Izraelského štátu a ďalších hostí odhalili 28. augusta 1997 na Panskej ulici v Bratislave pamätník obetiam holocaustu na Slovensku. Umiestnenie pamätníka bolo pôvodne plánované na mieste bývalej ortodoxnej synagógy na Zámockej ulici, kde v roku 1991, počas prvej oficiálnej návštevy položil jeho základný kameň aj vtedajší prezident Izraelského štátu Chaim Herzog.