Bukurešť 20. augusta (TASR) - Priaznivci bývalého rumunského kráľa Michala I. si tento rok pripomínajú dve okrúhle výročia. V júli uplynulo 90 rokov od momentu, keď sa ešte ako dieťa prvýkrát ocitol na tróne, v decembri zase budú mať Rumuni príležitosť spomínať na jeho nedobrovoľné odstúpenie spred 70 rokov.

Samotný Michal má na jeseň osláviť svoje 96. narodeniny, pričom sa dožíva tohto veku ako posledný spomedzi niekdajších vládcov, ktorí pôsobili ešte v medzivojnovom období. Medzi obyvateľmi Rumunska je dodnes uznávaný aj preto, že sa ťažkých časoch dokázal vzoprieť dvom diktátorom - Adolfovi Hitlerovi a Josifovi Stalinovi.

Michal I. Rumunský je zástupcom nemeckej dynastie Hohenzollernovcov, z ktorej pochádzali aj viacerí králi Pruska a nemeckí cisári. Narodil sa 25. októbra 1921 na zámku Peleš pri rumunskom meste Sinaia; jeho rodičmi boli vtedajší korunný princ Karol a princezná Helena. Prostredníctvom predkov je príbuzensky prepojený s niekdajšími vládcami Rímsko-nemeckej ríše či Rakúskeho a Nemeckého cisárstva, ale aj s ruskými cármi, britskými, gréckymi, portugalskými a dánskymi kráľmi a mnohými ďalšími rodinami, ktoré ovplyvnili vývoj na európskom kontinente.

Na osobitné postavenie kráľa Michala v rumunských dejinách upozornil pri príležitosti výročia korunovácie rumunský server Transylvania Today.

Dňom nástupu Michala na trón bol 20. júl 1927, keď mal ako šesťročný nahradiť zosnulého starého otca, rumunského kráľa Ferdinanda I. Korunný princ Karol totiž prišiel o svoje dedičné právo po rozvode s Michalovou matkou. Vzhľadom na nízky vek nového kráľa zastupovala regentská rada. V roku 1930, keď Rumunsko zápasilo s hospodárskou krízou, nakoniec prevzal vládu predsa len Michalov otec, z ktorého sa stal kráľ Karol II. Ten sa musel po vypuknutí druhej svetovej vojny zmieriť s obsadením veľkých častí Rumunska susednými štátmi a nástupom režimu generála Iona Antonesca spolupracujúceho s nemeckými nacistami. V septembri 1940 donútili Karola II. vrátiť moc synovi a opustiť krajinu.

Druhá fáza vládnutia Michala I. bola spočiatku takisto len formálna. V auguste 1944, keď hrozilo dobytie Rumunska sovietskymi vojskami, však dokázal odstrániť Antonesca a začleniť svoju krajinu medzi Spojencov. Po vojne sa v Rumunsku ujala moci komunistická vláda podporovaná Stalinom, ktorá nakoniec docielila, že kráľ 30. decembra 1947 pod nátlakom podpísal svoju abdikáciu a krátko na to odišiel do exilu.

V roku 1948 sa Michal oženil s Annou Bourbonskou-Parmskou, ktorá bola následne titulovaná ako kráľovná Anna, keďže zosadený kráľ považoval svoju abdikáciu za neplatnú. Kráľovský pár žil v ďalších rokoch v Británii a vo Švajčiarsku, kde sa živil rôznymi povolaniami a vychovával päť dcér.

Vládu komunistov v Rumunsku ukončila revolúcia z roku 1989, monarchia však nebola obnovená a bývalému kráľovi umožnili opäť navštíviť svoju krajinu až v roku 1992. Po získaní štátneho občianstva v roku 1997 sa Michal zasadzoval za vstup Rumunska do NATO a EÚ, v ďalšom období plnil aj iné reprezentatívne úlohy. V marci 2016 oznámil rozhodnutie stiahnuť sa z verejného života po tom, ako mu diagnostikovali leukémiu. Michalova manželka Anna zomrela vlani v auguste vo veku 92 rokov.

Podľa servera Transylvania Today je Michal v súčasnosti "osobnosťou, ktorej Rumuni prejavujú to najväčšie uznanie", zatiaľ čo "vyhliadka obnovenia monarchie je čoraz prítomnejšia".