Miláno/Bratislava 29. septembra (TASR) – Taliansky maliar Caravaggio známy nielen búrlivým životom na hrane zákona, ale aj priekopníckym maliarskym štýlom, sa považuje za zakladateľa talianskeho barokového realizmu. Postavy z mytológie či biblických výjavov zobrazoval totiž ako reálnych jednoduchých ľudí svojej doby, čím neraz pobúril vtedajšiu spoločnosť. Maliarskou technikou založenou na kontraste svetla a tieňa patril, a dodnes patrí, medzi najoriginálnejších maliarov v dejinách umenia.
Medzi známe Caravaggiove obrazy, reprezentujúce jeho originálnu techniku a barokový realizmus patria napríklad Obrátenie Šavla (1601), Bakchus (1598), Povolanie svätého Matúša (1598-1601), Ružencová Madona (1604-1605), Sťatie Jána Krstiteľa (1608), alebo Vzkriesenie Lazara (1609).
Od narodenia Caravaggia, ktorý uskutočnil revolučný obrat vo vývoji európskeho výtvarného umenia, uplynie v stredu 29. septembra 450 rokov.
Caravaggio, vlastným menom Michelangelo Merisi, sa narodil 29. septembra 1571 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 28. september a rok 1573) v Miláne. Dlhšiu dobu sa však predpokladalo, že sa narodil v mestečku Caravaggio, kde pracoval jeho otec. V roku 2007 sa našiel matričný záznam potvrdzujúci jeho narodenie v Miláne. Budúci priekopnícky maliar nevyrastal v chudobných pomeroch. Jeho otcom bol staviteľ Fermi Mersi, ktorý pracoval v Caravaggiu pre miestneho markíza a matka Lucia Aratori pochádzala zo zámožnej rodiny.
Na archívnej snímke maľba Judita a Holofernes od talianskeho barokového maliara Caravaggia.Foto: TASR/AP
Krátko po smrti otca v roku 1577, ktorý zomrel na následky moru, začal používať meno Caravaggio. V rokoch 1584 - 1590 sa učil v dielni renomovaného maliara Simoneho Peterzana. Po smrti matky, v roku 1591, odišiel z mestečka Caravaggio do Ríma, kde si v začiatkoch na živobytie privyrábal v dielni maliara Giuseppe Cesariho.
Obrat v jeho kariére spôsobilo zranenie, ktoré mu kopnutím spôsobil kôň. Zo zranenia sa totiž liečil v Ospedale della Consolazione, kde namaľoval celý rad obrazov pre miestneho priora španielskeho pôvodu Camilla Contrerase. Ten obrazy predstavil španielskemu publiku v Seville. Po uzdravení našiel Caravaggio aj ďalšieho mecenáša v osobe kardinála Del Monteho.
Na archívnej snímke je maľba Salome s hlavou Jána Krstiteľa od Michelangela Merisi da Caravaggio (1571-1610).Foto: TASR/AP
S rastúcou popularitou pribúdali aj Caravaggiove problémy so zákonom. Jeho prchká povaha ho niekoľkokrát nakrátko priviedla do väzenia. V roku 1605 vážne zranil v bitke svojho soka v láske, a preto ušiel do Janova. Odkiaľ o rok neskôr ušiel pred zákonom do Neapola. Dôvodom bolo to, že v súboji zabil Ranuccia Tomassoniho.
Po roku strávenom v Janove sa usadil na Malte, kde chcel vstúpiť do Rádu maltézskych rytierov a dosiahnuť rehabilitáciu. To sa mu nepodarilo a napokon ho opäť uväznili. Podarilo sa mu však ujsť na Sicíliu, kde namaľoval posledné diela.
Na snímke obraz z dielne talianskeho maliara Caravaggia s názvom Zatknutie Krista, známy aj pod názvom Judášov bozk.Foto: TASR/AP
Caravaggio, vysilený dobrodružným životom na hrane zákona, zomrel 8. júla 1610 v prístave Porto d'Ercole u Civitavecchia, keď sa zúfalo snažil vrátiť zo Sicílie do Ríma.
Búrlivému životu a geniálnemu dielu maliara sa venoval aj kultový britský režisér Derek Jarman vo filme Caravaggio z roku 1986. O jednom z najoceňovanejších umelcov rozpráva napríklad aj taliansky dokumentárny film Caravaggio - L'anima e il sangue (Caravaggio – Duša a krv, 2018).
