Bratislava 2. apríla (TASR) – Meno Casanova sa jednoznačne spája s erotickými dobrodružstvami. Používa sa ako prezývka pre mužov, ktorí sa nechávajú očariť ženami a striedajú partnerky. V skutočnosti bol nielen zvodca dievčat a žien, ale tiež hudobník, spisovateľ a cestovateľ, ktorý vo svojich pamätiach zanechal svedectvo o časoch, v ktorých žil. V stredu 2. apríla uplynie 300 rokov od narodenia Giacoma Casanovu.

„Casanova bol nesmierne všestranný človek, ktorý viedol veľmi pestrý život. Bol to benátsky spisovateľ, vzdelanec, muž slobodného ducha, hazardný hráč, prekladateľ, básnik, bankár, dobrodruh, filozof, intrigán, špión i diplomat, skrátka človek, ktorý v živote robil všetko možné. Ale ako sám píše, všetko, čo robil, robil len preto, aby si užil,“ povedal v jednom z rozhovorov Bohumil Vitásek, vedúci Kultúrneho centra v Duchcove. Práve na zámku v českom meste strávil Casanova posledné roky svojho života. Spísal tu svoje pamäti, ktoré vyšli vo viac než 20 svetových jazykoch vo vyše 400 vydaniach. Okrem iného v nich priznáva, že bol stvorený pre druhé pohlavie.

Giacomo Girolamo Casanova sa narodil 2. apríla 1725 v Benátkach do hereckej rodiny. Na univerzite v Padove študoval filozofiu a právo. Po návrate do Benátok vstúpil do kňazského seminára, odkiaľ ho však vylúčili pre nemravnosť. Z rovnakého dôvodu nevydržal dlho ani v službách kardinála Acquavivu, španielskeho veľvyslanca pri Svätej stolici.

Skúšal byť vojakom, huslistom, aj advokátom, no väčšinu času trávil hazardnými hrami a milostnými pletkami. V júni 1755 ho zatkli a uväznili v Benátkach, podarilo sa mu však utiecť. Únik z povestných benátskych olovených komôr opísal vo svojom diele História môjho úteku, ktoré vyšlo v roku 1787.

Prechodne žil v Paríži, Londýne, v Berlíne, v Moskve a v mnohých ďalších mestách Európy. Často trpel finančným nedostatkom, no snažil sa finančne podporovať syna i svoju družku, s ktorou žil osem rokov. Podľa svojich pamäti v rámci svojho pobytu vo Viedni navštívil aj Bratislavu, možno i viackrát. Podľa niektorých zdrojov práve on dal vtedajšiemu korunovačnému mestu pomenovanie Krásavica na Dunaji.

Z večného putovania a neustálych konfliktov ho vyslobodilo pozvanie na duchcovský zámok, kde prežil posledných 13 rokov svojho života. Pracoval tu ako knihovník grófa Jozefa Karla Emanuela z Valdštejna. Svoju prácu vnímal ako ponižujúcu a v úlohe „služobníka“, ako sa sám nazýval, sa mu nepáčilo. Počas prvého roku pobytu v Duchcove napísal svoje dielo Pojednanie o mravoch, vedách a umeniach.

Bol o 31 rokov starší, než Mozart, je však pravdepodobné, že sa stretli. Casanova presviedčal Mozarta, aby zmenil libreto k svojej opere Don Giovanni. Malo sa tak stať po premiére opery v Prahe v októbri 1787. Mozart však Casanovov návrh neprijal a k zmene libreta nedošlo.

Tušiac blížiacu sa smrť Casanova spísal svoje pamäti. Zomrel 4. júna 1798 a je pochovaný v Duchcove na cintoríne pri kaplnke svätej Barbory. Jeho posledné slová vraj boli: „Žil som ako filozof, ale umieram ako kresťan.“ Posledné obdobie života známeho zvodcu v Duchcove zachytáva český film Poslední růže od Casanovy, ktorý v roku 1966 nakrútil režisér Václav Krška.



zdroj: idnes.cz, csfd.cz