Levice/Bratislava 20. marca (TASR) - Novinár a prozaik Celestín Anton Radványi je autorom prvej encyklopedickej publikácie na Slovensku s názvom Slovenská krv. Obsahovala takmer tritisíc životopisov slovacikálnych osobností od veľkomoravského obdobia až po začiatok 40. rokov 20. storočia. "Okrem plodnej biografickej a lexikografickej tvorby vynikol ako publicista, redaktor a novinár, ilustrátor, mnohostranná bola jeho spisovateľská činnosť, písal sociálne ladenú historickú, dobrodružnú i humoristickú prózu, ako dramatik zožal úspech divadelnými fraškami a operetnými libretami, venoval sa aj písaniu populárnych vlastivedných príručiek, prekladal z maďarčiny a polštiny, spolupracoval s rozhlasom," uvádza o Radványim literárny vedec Pavol Parenička.

Od narodenia jedného zo zakladateľov slovenskej životopisnej lexikografie, ktorého verejnosť poznala aj pod pseudonymom Ercé, Celestína Antona Radványiho, uplynie v sobotu 20. marca 110 rokov.

Celestín Anton Radványi sa narodil 20. marca 1911 v Leviciach. Po štúdiách na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Levoči a Nových Zámkoch študoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Štúdium v roku 1936 prerušil. Od roku 1933 bol redaktorom regionálneho týždenníka Slovenský juh. Na jar 1936 nastúpil do Slovenskej pravdy. V roku 1937 sa stal jej korešpondentom vo Varšave, kde zároveň začal so štúdiom žurnalistiky. V roku 1939 sa stal šéfom tlačovej služby Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy a súčasne bol redaktorom týždenníka Gardista a zodpovedným redaktorom časopisu Moderný román. V rokoch 1940-1941 bol zodpovedným redaktorom prvého slovenského ženského týždenníka Úsmev slovenských žien a dievčat. Od roku 1941 bol reportérom časopisu Slovák.

Rozsiahla encyklopedická publikácia s názvom Slovenská krv, ktorej autorom bol Radványi, vyšla v marci roku 1943, aj keď má uvedený rok vydania 1942. Ako konštatuje Pavol Parenička, Slovenská krv odráža politickú, spoločenskú i kultúrnu atmosféru vojnovej Slovenskej republiky. Súhlasí s hodnotením Augustína Maťovčíka: "Názov diela a prílišné zdôrazňovanie slovenskosti svedčí o nacionalistických tendenciách, ktoré autor sledoval a ktoré ovplyvnili výber, rozsah i stavbu hesiel."

Po roku 1948 bol Radványi z politických príčin nezamestnaný. V roku 1953 nastúpil do Katolíckych novín, kde pracoval do roku 1958 a znovu v rokoch 1969-1976. Pôsobil v Slovenskej spoločnosti pre výživu a zdravie v Bratislave (1961-1962) i v trenčianskom odevnom závode Merina, kde pôsobil ako vedúci propagačného oddelenia (1962-1968).

Radványi literárne debutoval v roku 1932 zbierkou noviel Bieda. Popularitu u čitateľov si získal humoristickou knižkou Mám sa výborne (1935). S týmito úsmevnými poviedkami zo študentského života pravidelne prispieval aj do časopisu Plameň, ktorý pre mládež vydával Spolok sv. Vojtecha v Trnave.

Napísal niekoľko historických románov z čias tureckého panstva na Slovensku i z obdobia kuruckých vojen - V tôni polmesiaca, Mračná nad Novými Zámkami - obidva vyšli najprv v roku 1936, v prepracovaní pod názvom Pod tureckými mračnami v roku 1971. Povesti a román dobrodružného charakteru (Pomsta, Zbojníci, V tajných službách) uverejňoval na pokračovanie v periodikách. Na pokračovanie vyšla aj práca o sakrálnych pamiatkach na Slovensku. Napísal populárno-historickú prácu o slovenskej vojenskej tradícii s názvom Keď rinčali zbrane. Redigoval edíciu Moderné romány.

Okrem bohatej publicistickej činnosti bol známy aj ako ilustrátor a autor kreslených vtipov. Je autorom divadelných frašiek, libreta k Dusíkovej operete Pod cudzou vlajkou (SND, 1940) i k operete L. Schramma Kuruci (1942), konverzačno-situačných jednoaktoviek Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (1940), Pôjdeme letovať (1940), hry Prievan (1941), rozhlasových dramatizácií, pásiem, skečov a prednášok.

Celestín Anton Radványi zomrel 24. augusta 1978 v Trenčíne. Jeho bratom bol herec Lotár Radványi. Bol tiež otcom hudobníka a publicistu Petra Radványiho.

Po období rokov 1948-1989, keď sa jeho meno prakticky neobjavovalo v slovníkoch a encyklopédiách, priniesol komplexné zhodnotenie Radványiho práce literárny vedec Vladimír Petrík v 5. zväzku Slovenského biografického slovníka (Matica slovenská, 1992).