Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cena veľvyslanca Japonska sa udeľuje tím, ktorí svojimi aktivitami výrazne prispievajú k vzájomnému porozumeniu a prehlbovaniu priateľských vzťahov medzi Japonskom a cudzími krajinami.
Autor TASR
Bratislava 30. septembra (TASR) - Cenu veľvyslanca Japonska získal zakladateľ univerzitných štúdií japonského jazyka v Slovenskej republike Štefan Pecho. Ocenenie mu dnes v Bratislave odovzdal veľvyslanec Japonska v SR Akio Egawa, ktorý zároveň vysoko ocenil jeho činnosť na poli japonsko–slovenskej spolupráce.
Cena veľvyslanca Japonska sa udeľuje jednotlivcom, telesám alebo inštitúciám, ktorí svojimi aktivitami výrazne prispievajú k vzájomnému porozumeniu a prehlbovaniu priateľských vzťahov medzi Japonskom a cudzími krajinami. V Slovenskej republike bola Cena veľvyslanca Japonska udelená po prvý raz v roku 2014 združeniu Anime Crew, organizátorovi festivalov Comics Salón a AnimeSHOW, ktoré sú zamerané na japonskú popkultúru. Druhú cenu veľvyslanca Japonska získala v apríli 2015 Štátna opera v Banskej Bystrici. Pecho tak bude tretím laureátom tohto ocenenia.
Štefan Pecho (1958) vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (s jazykovo-teritoriálnou špecializáciou na Japonsko). Následne získal titul PhD. v odbore jazykoveda konkrétnych jazykových skupín v kabinete orientalistiky Slovenskej akadémie vied (dizertačná práca na tému Problémy interkultúrnej komunikácie s Japoncami). Po ukončení štúdií pracoval ako diplomat na odbore medzinárodných ekonomických organizácií Federálneho ministerstva zahraničných vecí v Prahe a ako vedúci obchodný referent zahraničného obchodu v podniku zahraničného obchodu Martimex Martin.
V roku 1986 založil Štefan Pecho na Univerzite Komenského v Bratislave prvé slovenské univerzitné štúdiá japonského jazyka a medzikultúrnej komunikácie v histórii Slovenska. V roku 1993 prispel k získaniu prvého oficiálneho vládneho daru japonskej vlády určeného pre ČSFR na podporu a rozvoj výučby japonského jazyka. Až do roku 2012 pôsobil dlhé roky ako vedúci Katedry jazykov a kultúr krajín východnej Ázie a pedagóg v odbore japonských štúdií. V roku 2014 založil na Paneurópskej univerzite v Bratislave Japonské centrum so zámerom šírenia výučby japonského jazyka a japonskej kultúry medzi Slovákmi. Vo februári 2015 bol Pecho jednomyseľne zvolený za čestného predsedu Spoločnosti slovensko–japonského priateľstva.
S japončinou sa rodený Ružomberčan stretol už počas štúdia a sprevádza ho do dnešných dní. "Bolo to pre štúdium japonského jazyka na vysokej škole v Moskve, kde nám prideľovali jazyky podľa vtedajších potrieb Federálneho ministerstva zahraničných vecí. Mne pripadla japončina a padlo to na úrodnú pôdu. Príjemné bolo to, že som mohol vychovávať celé generácie mladých japonológov na Slovensku a súčasne som mal možnosť preniknúť hlbšie do podstaty japonskej mentality a kultúry, takže môj život sa stal takmer hybridným, že som spájal dve mentality a dve kultúry v jednej osobe," uviedol pre TASR ocenený Štefan Pecho.
Podľa jeho slov Japonsko nie je krajinou, ako by ju cestujúci vnímal po prvej návšteve. Preto je lepšie absolvovať aj návštevu druhú a porozprávať sa s niekým, kto Japonsku trochu rozumie, lebo je známy fenomén, keď niekto navštívi Japonsko, jeho prvá reakcia je – chcel by som tam žiť. Ale život tam je iný, ale nie natoľko prijateľný pre náš spôsob rozmýšľania a náš spôsob života.
Cena veľvyslanca Japonska sa udeľuje jednotlivcom, telesám alebo inštitúciám, ktorí svojimi aktivitami výrazne prispievajú k vzájomnému porozumeniu a prehlbovaniu priateľských vzťahov medzi Japonskom a cudzími krajinami. V Slovenskej republike bola Cena veľvyslanca Japonska udelená po prvý raz v roku 2014 združeniu Anime Crew, organizátorovi festivalov Comics Salón a AnimeSHOW, ktoré sú zamerané na japonskú popkultúru. Druhú cenu veľvyslanca Japonska získala v apríli 2015 Štátna opera v Banskej Bystrici. Pecho tak bude tretím laureátom tohto ocenenia.
Štefan Pecho (1958) vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave a Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (s jazykovo-teritoriálnou špecializáciou na Japonsko). Následne získal titul PhD. v odbore jazykoveda konkrétnych jazykových skupín v kabinete orientalistiky Slovenskej akadémie vied (dizertačná práca na tému Problémy interkultúrnej komunikácie s Japoncami). Po ukončení štúdií pracoval ako diplomat na odbore medzinárodných ekonomických organizácií Federálneho ministerstva zahraničných vecí v Prahe a ako vedúci obchodný referent zahraničného obchodu v podniku zahraničného obchodu Martimex Martin.
V roku 1986 založil Štefan Pecho na Univerzite Komenského v Bratislave prvé slovenské univerzitné štúdiá japonského jazyka a medzikultúrnej komunikácie v histórii Slovenska. V roku 1993 prispel k získaniu prvého oficiálneho vládneho daru japonskej vlády určeného pre ČSFR na podporu a rozvoj výučby japonského jazyka. Až do roku 2012 pôsobil dlhé roky ako vedúci Katedry jazykov a kultúr krajín východnej Ázie a pedagóg v odbore japonských štúdií. V roku 2014 založil na Paneurópskej univerzite v Bratislave Japonské centrum so zámerom šírenia výučby japonského jazyka a japonskej kultúry medzi Slovákmi. Vo februári 2015 bol Pecho jednomyseľne zvolený za čestného predsedu Spoločnosti slovensko–japonského priateľstva.
S japončinou sa rodený Ružomberčan stretol už počas štúdia a sprevádza ho do dnešných dní. "Bolo to pre štúdium japonského jazyka na vysokej škole v Moskve, kde nám prideľovali jazyky podľa vtedajších potrieb Federálneho ministerstva zahraničných vecí. Mne pripadla japončina a padlo to na úrodnú pôdu. Príjemné bolo to, že som mohol vychovávať celé generácie mladých japonológov na Slovensku a súčasne som mal možnosť preniknúť hlbšie do podstaty japonskej mentality a kultúry, takže môj život sa stal takmer hybridným, že som spájal dve mentality a dve kultúry v jednej osobe," uviedol pre TASR ocenený Štefan Pecho.
Podľa jeho slov Japonsko nie je krajinou, ako by ju cestujúci vnímal po prvej návšteve. Preto je lepšie absolvovať aj návštevu druhú a porozprávať sa s niekým, kto Japonsku trochu rozumie, lebo je známy fenomén, keď niekto navštívi Japonsko, jeho prvá reakcia je – chcel by som tam žiť. Ale život tam je iný, ale nie natoľko prijateľný pre náš spôsob rozmýšľania a náš spôsob života.
