Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 29. december 2024Meniny má Milada
< sekcia Magazín

A. Čerňanský skúmal málo známych obojživelníkov v jantárovom sarkofágu

Ilustračné foto Foto: TASR/Jan Peter Kasper, Friedrich-Schiller-Universität Jena

Fosílie vyhynutej skupiny obojživelníkov sa nachádzajú na viacerých kontinentoch severnej pologule – v Severnej Amerike, Európe či Ázii.

Bratislava 6. novembra (TASR) - Obojživelníky s názvom albanerpetontidy žili na zemi 165 miliónov rokov a vymreli pred dvoma miliónmi rokov. Ich zachované telo sa teraz podarilo vedcom preskúmať vďaka "zakonzervovaniu" v jantári. V piatok o týchto nálezoch vychádza článok v časopise Science. Do medzinárodného tímu autorov patrí aj evolučný biológ a paleontológ z Univerzity Komenského (UK) Andrej Čerňanský. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

Fosílie vyhynutej skupiny obojživelníkov sa nachádzajú na viacerých kontinentoch severnej pologule – v Severnej Amerike, Európe či Ázii. Vedci doteraz o tejto skupine vedeli len málo, k dispozícii boli totiž len časti ich tiel. "Prvýkrát sa podarilo predstaviteľov tejto skupiny vidieť v plnej kráse až vďaka mjanmarskému kriedovému jantáru. Jantár z Mjanmarska je datovaný na 99 miliónov rokov a uchoval už fosílie hmyzu, škorpiónov, rastlín či dinosaurích pierok," uviedla Miller.

Nálezy v jantári opísané vo vedeckom časopise majú zachované i mäkké tkanivá ako napríklad očné viečka a viditeľné sú i zvyšky jazyka. "Keď sa človek na takéto nálezy pozerá v mikroskope, tak si musí v duchu občas pripomenúť, že ide o zviera, ktoré žilo pred 99 miliónmi rokov. Vďaka dokonalému zachovaniu v jantári to vyzerá ako niečo, čo zomrelo iba nedávno. V paleontológii je to skutočne unikátne," uviedol Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK.

Vedci zistili, že albanerpetontidy nežili pod zemou, ale na stromoch a správali sa ako chameleóny. Mali vystreľovací jazyk, ktorého mechanizmus sa podobá na chameleóny skôr než na akékoľvek obojživelníky. Albanerpetontidy z jantáru predstavujú nový rod, ktorý dostal meno Yaksha peretti. Ich detailnú morfológiu študovali i s použitím počítačovej tomografie.